CHOROBA Z BOZKÁVANIA – MONONUKLEÓZA

Čo vyvoláva infekčnú mononukleózu?

Nielen choroba z bozkávania, ale aj bozkávacia choroba, choroba študentov alebo žľazová horúčka. Všetky prezývky sa vzťahujú k spoločnému menovateľovi – infekčnej mononukleóze. Mononukleóza je vírusová infekcia. Jej najčastejším pôvodcom je Epstein-Barrový vírus (EBV), existuje ale aj cytomegalovírusová mononukleóza.

Vírus Epstein-Barrovej (EBV)

Najbežnejším vírusom infekčnej mononukleózy je EBV alebo vírus Epstein-Barrovej. Tento vírus patrí do čeľade herpetických vírusov Herpesviridae rovnako ako možno známejšie herpetické vírusy Herpes simplex vyvolávajúce opary na perách alebo vírus ovčích kiahní Varicella zoster zodpovedný ako za kiahne, tak aj za pásový opar. Spoločnou nepríjemnou vlastnosťou tejto rodiny vírusov je to, že po prvej (primárnej) infekcii vírusy v tele zostávajú. Týchto herpetických vírusov rovnako ako vírusu Epstein-Barrovej sa preto nedá nadobro zbaviť. Nakaziť sa týmto vírusom možno len od druhého človeka ale nielen od pacienta akútne postihnutého prejavmi mononukleózy, ale aj od zdravého človeka, ktorý predtým mononukleózu prekonal. Epstein-Barrový vírus sa totiž môže znovu aktivovať a nachádzať sa v slinách a všeobecne telesných tekutinách bez toho, aby človek pociťoval akékoľvek príznaky choroby.

Cytomegalovirus

Rovnako ako vírus Epstein-Barrovej patrí medzi herpes vírusy aj cytomegalovírus. Cytomegalovírusy u človeka ale vyvolávajú akútne príznaky ochorenia len v prípade silne oslabenej imunity. Cytomegalovírusové infekcie u zdravých osôb preto neprepukajú.

Ako sa prenáša mononukleóza?

K prenosu mononukleózy dochádza cez telesné tekutiny. Pre šírenie choroby je spravidla nutný blízky kontakt, preto je typickým prostriedkom prenosu infekcie bozkávanie. Rovnako tak ale môže fungovať aj pitie z jednej fľaše, strkanie požičaných hračiek do úst v prípade malých detí, uhryznutie si do spolužiakovej desiaty u tých väčších školopovinných alebo používanie zle umytého riadu. Okrem toho je možnou cestou prenosu mononukleózy aj nechránený pohlavný styk alebo krvné transfúzie. Akútna infekčná mononukleóza prepuká najčastejšie u detí a ľudí do 30 rokov veku. Najviac prípadov mononukleózy sa objavuje spravidla vo vekovej skupine 15 – 24 rokov.

Akú dlhú má mononukleóza inkubačnú dobu? Kým sa prejavia prvé príznaky mononukleózy po nákaze vírusom, môže ubehnúť aj 4–6 týždňov. Už krátko pred prejavom prvých príznakov ale môže chorý vírus mononukleózy šíriť do svojho okolia. Často ale ani po prejave príznakov mononukleózy nemá chorý tušenie, že ide práve o tento vírus, a považuje svoju infekciu za banálnu respiračnú infekciu.

Príznaky mononukleózy

• bolesť v krku,
• čapy na mandliach,
• opuchnuté lymfatické uzliny (hlavne krčné a podpažné lymfatické uzliny, môže ísť ale aj o uzliny v slabinách alebo v podpazuší),
• horúčka (obzvlášť horúčka u detí býva vysoká a pretrváva aj niekoľko dní v kuse),
• silná únava, vyčerpanie,
• zväčšená pečeň a slezina (hepatosplenomegália),
• bolesť v pravom rebrí,
• petechie na mäkkom poschodí (zriedkavo).

Na začiatku ochorenia mononukleóza prejavy napodobňuje bežnú angínu alebo prechladnutie. Typické symptómy ako postihnutie pečene a sleziny sa prejavujú častejšie u starších ľudí, výraznejšie poškodenie pečene sa prejaví aj žltačkou, ktorá je často ako prvá vidieť na zažltnutí očného bielka. V prípade mononukleózy spôsobenej cytomegalovírusom zvyčajne chýbajú príznaky podobné angíne. Napríklad u ľudí so silnou imunitou potom môže mononukleóza prebehnúť úplne bezpríznakovo.

Pretože sa pri akútnej mononukleóze nemusia objaviť typické príznaky, ktoré by ju odlíšili od respiračnej infekcie, diagnózu potvrdzuje vyšetrenie z krvi.

Špecifiká mononukleózy u detí

Mononukleóza u detí príznakmi pripomína prejavy u mladistvých alebo dospelých, často sa ale niektoré príznaky vyskytujú s inou intenzitou.

S vyššou intenzitou prichádzajú pri mononukleóze u detí príznaky ako horúčka a opuch lymfatických uzlín. Naopak zväčšenie pečene a obličiek u detí alebo mladých pacientov nemusí byť vôbec viditeľné a k stanoveniu správnej diagnózy infekčná mononukleóza dôjde len pri vykonaní vyšetrenia z krvi alebo pri vzniku vyrážky po nasadení nevhodných aminopenicilínových antibiotík.

Liečba mononukleózy

Pri mononukleóze liečba kopíruje schému liečby iných vírusových chorôb. S vírusovým pôvodcom si totiž musí imunita poradiť sama, antibiotiká v tomto prípade nepomôžu. Naopak, pri infekčnej mononukleóze môžu niektoré druhy penicilínových antibiotík (aminopenicilíny) uškodiť. Použitie týchto liekov vyvolá v prípade prítomnosti vírusu mononukleózy vyrážku na tele! Pri liečbe mononukleózy je preto vhodné zamerať sa na 2 veci:

1. Podpora imunity

Boj s infekciou dá telu v prípade mononukleózy riadne zabrať. Pokojový režim a podpora imunity sú preto nevyhnutnou súčasťou liečby. Imunitný systém dokážete podporiť dodržiavaním týchto zásad:

• Zdravá a pestrá strava bohatá na vitamíny (predovšetkým zo skupiny B, C a D) a minerály – Vyberajte si ľahké jedlá. Pri mononukleóze je vhodné vynechať vyprážané potraviny, nezdravé vysoko spracované potraviny alebo sladkosti. Naopak každá porcia počas dňa by mala obsahovať slušnú dávku ovocia alebo zeleniny.
• Zvýšený pitný režim – Dostatok tekutín musí kompenzovať ich straty kvôli horúčke či nevoľnosti a je tiež nevyhnutný pre hladký priebeh mnohých procesov nielen v imunitnom systéme.
• Odpočinok – Prísny kľudový režim je nevyhnutný z hľadiska imunity, ktorá je zaťažená samotným bojom s vírusom, ako aj z hľadiska zväčšenia pečene a sleziny. Pečeň napadnutá vírusom funguje obmedzene a je teda z ich hľadiska „namáhavejšia“ zastať všetky energetické a metabolické procesy. Veľkým rizikom je tiež prasknutie (ruptúra) sleziny. Zväčšená slezina je totiž veľmi krehká a citlivá na prudké nárazy. Pokojový režim je nutné držať ešte asi 3 mesiace po odznení akútnych príznakov. Následný návrat k aktívnemu životnému štýlu potom musí byť postupný.
• Ochrana pred ďalšími infekciami – Imunita počas akútnej infekčnej mononukleózy a po nej je veľmi oslabená. Pacient je preto veľmi náchylný na ďalšie napríklad respiračné infekcie. Často sa preto môže stať, že okrem mononukleózy ochorie ešte iným typom infekcie súčasne.

2. Symptomatická liečba prejavov mononukleózy

Mononukleóza sa nelieči antivirotikami. Ale aj keď liečba mononukleózy nie je kauzálna, často sa nezaobíde bez liekov potláčajúcich jej sprievodné symptómy. Najmä ide o:

• Lieky na horúčku,
• Lieky na úľavu od bolesti v krku – spreje do krku, pastilky, kloktadlá.

Diéta po mononukleóze

Diétne opatrenia po prekonaní mononukleózy prešli v minulosti veľkou revíziou. Skorší prístup odporúčajúci veľmi prísnu diétu s obmedzením tukov mal niektoré slabiny, ako napríklad nedostatočný príjem v tukoch rozpustných vitamínov, ktoré sú pre človeka po prekonanej mononukleóze veľmi dôležité.

Po prekonaní mononukleózy je vhodné preferovať zdravú a ľahšiu stravu. Jedálenček by mal byť bohatý predovšetkým na kvalitné bielkoviny, minerály (predovšetkým zinok a železo), vitamíny a vlákninu. Dôležitou súčasťou diétnych opatrení je dostatočný pitný režim.

Vyhýbať sa treba vyprážaným jedlám a predovšetkým alkoholu. Vhodné je obmedziť sladkosti a dosladzované potraviny alebo kávu. Úplné vyradenie tukov z jedálnička už sa ale neodporúča. Organizmus totiž potrebuje zdraviu prospešné tuky obsahujúce omega 3 mastné kyseliny alebo práve vyššie spomínané v tukoch rozpustné vitamíny.

Aké sú možnosti prevencie mononukleózy?

Odhaduje sa, že až 90–95 % dospelých vo veku 40 rokov niekedy prekonalo mononukleózu. Mnohí z nich o prekonaní choroby nemusia vedieť, pretože mohla prebehnúť takmer bezpríznakovo alebo byť považovaná za prechladnutie či prechodenú angínu. Vzhľadom na to, že každý takýto človek môže byť potenciálnym zdrojom infekcie, je riziko nakazením vírusom Epstein-Barrovej niekedy v priebehu života naozaj veľmi vysoké.

Špecifická prevencia pred nákazou infekčnou mononukleózou zatiaľ neexistuje. To sa ale možno v budúcnosti zmení, pretože prebieha intenzívny výskum v oblasti vývoja očkovania proti mononukleóze. Zatiaľ ale do prevencie infekčnej mononukleózy patria bežné hygienické návyky a vyhýbanie sa kontaktu s chorými osobami. Rizikovými miestami na prenos mononukleózy sú napríklad zdieľané bývania (internáty, ubytovne).

Autor : Petra Večeŕová

ZDROJE

• Mononukleóza – příznaky, přenos a léčba. EUC [online]. 2021 [cit. 2024-01-25]. Dostupné z: https://euc.cz/clanky-a-novinky/clanky/mononukleoza-priznaky-prenos-a-lecba/
• AMBROŽOVÁ, Helena, et al. Infekční mononukleóza. Pediatrie pro praxi. Solen, 2005, 6.5: 244-246.
• PAVELKA, MUDr Jan, et al. Infekční mononukleóza–racionální přístup k diagnostice a léčbě. Pediatrie pro praxi, 2014, 15.4: 191-193.
• Mononucleosis. Cleveland Clinic [online]. 2024 [cit. 2024-01-25]. Dostupné z: https://my.clevelandclinic.org/health/diseases/13974-mononucleosis
• HIRABAYASHI, Mayo, et al. Estimating the Global Burden of Epstein-Barr Virus–Associated Gastric Cancer: A Systematic Review and Meta-Analysis. Clinical Gastroenterology and Hepatology, 2023, 21.4: 922-930. e21.

Lieky na horúčku Lieky na posilnenie imunity