AKÚTNE RESPIRAČNÉ OCHORENIA

Akútne ochorenia horných dýchacích ciest patria medzi najčastejšie ochorenia, ktoré nás dokážu potrápiť aj viackrát do roka. Určitá frekvencia infekcií je považovaná za normálnu – hovoríme o tzv. fyziologickej chorobnosti. Ide predovšetkým o infekcie horných dýchacích ciest s miernym priebehom, bez komplikácií a bez nutnosti podávania antibiotík na ich zvládnutie. U detí predškolského veku to môže byť 6 až 8 infekcií za rok, u detí školského veku, adolescentov a dospelých sú to 2 – 4 infekcie za rok. O recidivujúcich infekciách dýchacích ciest sa hovorí vtedy, ak frekvencia infekcií je vyššia ako očakávaná fyziologická chorobnosť a pátranie po príčine je veľmi dôležité.

Respiračné ochorenia môžu postihovať horné a dolné dýchacie cesty, väčšinou ide o infekcie horných dýchacích ciest, len asi v 5 % sú postihnuté aj dolné dýchacie cesty. Až 90 – 95 % všetkých infekcií je vyvolaných rôznymi respiračnými vírusmi, preto len malá časť z celkového počtu má byť liečená antibiotikami. Podľa dĺžky trvania rozoznávame akútny a chronický priebeh s charakteristickými zápalovými zmenami.

Akútne respiračné infekcie a ich celkové príznaky

Akútne respiračné infekcie môžu mať príznaky celkové, ako aj lokálne. 

Medzi typické celkové príznaky patrí:

• zvýšená teplota až horúčka (zvyčajne trvajúca 1 deň hneď v úvode infekcie),
• únava,
• celková slabosť,
• bolesti svalstva a kĺbov,
• zimomravosť,
• bolesti hlavy, 
• nechutenstvo.

 V etiológii respiračných infekcií dominujú až v 90 – 95 % vírusové patogény, preto používanie výrazu „ viróza“ je naozaj na mieste. Menej častou príčinou je bakteriálna alebo kvasinková infekcia. Ak sa po počiatočnom zlepšení objaví druhá vlna zhoršenia príznakov a opäť sa vráti horúčka, hrozí riziko bakteriálnej superinfekcie, kde je už potrebná antibiotická liečba. Akútne respiračné infekcie najčastejšie postihujú horné dýchacie cesty. Ak sa ochorenie rozšíri na dýchacie cesty pod hrtanom, hovoríme o infekcii dolných dýchacích ciest. Chronické respiračné ochorenia sú dlhodobé ochorenia dýchacích ciest a pľúc, ktoré sa vyznačujú zvýšeným počtom zápalových buniek.

Lokálne príznaky akútnych respiračných ochorení

Akútne respiračné ochorenia sú krátkodobé. Ich nástup je rýchly a doba trvania je zvyčajne krátka, niekoľko dní až týždňov. Prekonanie bežného nachladnutia nezanecháva dlhotrvajúcu imunitu, a preto môžeme v priebehu jednej sezóny prekonať aj viacero epizód infekcie. Lokálne príznaky pri infekciách dýchacích ciest závisia od postihnutého orgánu.

Najčastejšie akútne infekcie horných dýchacích ciest a ich lokálne príznaky:

• Akútna nádcha, bežné nachladnutie (akútna rinitída) – s inkubačnou dobou 1 až 3 dni, ochorenie trvá obvykle 5 – 7 dní, medzi bežné príznaky patrí svrbenie, kýchanie, sekrécia a upchatie nosa, sťažené dýchanie nosom, kašeľ a mierne zvýšená teplota.
• Akútny zápal nosa a prínosových dutín (akútna rinosinusitída) – ide o komplikáciu akútnej alebo alergickej nádchy, s typickými príznakmi ako je hlienovo-hnisavá sekrécia z nosa, bolesť hlavy, tlaky v lícach a čelovej oblasti, či dráždivý kašeľ.
• Akútny zápal hltana (akútna faryngitída) a angína (tonzilitída) – medzi najčastejšie príznaky patria bolesti hrdla, škriabanie v krku, problémy s prehĺtaním, zdurenie krčných lymfatických uzlín, prípadne zápach z úst, u niektorých detí aj bolesti brucha. Príčinou ochorenia sú vírusy, ale aj baktérie (β-hemolytické streptokoky), ktoré už vyžadujú antibiotickú liečbu.
• Akútny zápal hrtana (akútna laryngitída) – vzniká z plného zdravia, príznaky ako typické zachrípnutie až strata hlasu, či sťažený vdych, prejavujúci sa chrapotom pri vdychu, nás upozorní na toto nepríjemné ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým malé deti.
• Akútny zápal stredoušia (akútna otitída) – bolesť ucha, porucha sluchu, s alebo bez sekrécie z ucha. Vyskytuje sa častejšie u malých detí, ktoré majú často zväčšenú nosovú mandľu.

Medzi najčastejšie akútne ochorenia dolných dýchacích ciest patrí:

• Akútny zápal priedušnice (akútna tracheitída) a priedušiek (akútna bronchitída) – s typickými príznakmi ako záchvaty nekontrolovateľného, bolestivého a neutíchajúceho kašľa, chrapot a bolesť na hrudi a horúčka. V 90% dominujú vírusy, len u 10% príčinou ochorenia sú baktérie. ATB sú indikované len v prípade sprievodných komplikácií.
• Akútny zápal priedušničiek (akútna bronchiolitída) – z banálnej infekcie pretrvávajúci suchý kašeľ, sťažené dýchanie, nereagujúce na bronchodilatačnú liečbu, zrýchlený dych, hypoventilácia, cyanóza, prítomná aj zvýšená teplota.
• Zápal pľúc (pneumónia) – s charakteristickými príznakmi ako je kašeľ, zrýchlený dych, horúčka, bolesť na hrudníku a ťažkosti s dýchaním. V prípade obojstranného nálezu na RTG snímku hovoríme o obojstrannom zápale pľúc. Príčinou ochorenia sú vírusy, baktérie alebo zmiešané infekcie. Atypická pneumónia alebo studený zápal pľúc sa vyznačuje tým, že príznaky sa môžu objaviť až 3 týždne po infekcii. Medzi najčastejšie príznaky patrí kašeľ, horúčka, únava, bolesť hlavy, bolesť svalov a ťažkosti s dýchaním.

Vírusová alebo bakteriálna infekcia?

Kľúčovým faktorom k nastaveniu správnej liečby je rozlíšenie medzi bakteriálnou a vírusovou infekciou. U malých detí dominujú predovšetkým rôzne respiračné vírusy, u starších pacientov aj atypické baktérie ako chlamýdie či mykoplazmy s nutnosťou antibiotickej liečby. Pri rozhodovaní lekára či ide o infekcie okrem veku pacienta je potrebné brať do úvahy aj aktuálnu epidemiologickú situáciu, charakter príznakov a ich trvanie. Ak príznaky napriek samoliečbe pretrvávajú viac ako 7 dní a nezlepšujú sa u inak zdravých dospelých jedincov, je potrebné vyhľadať lekársku pomoc.

 

Vyšetrenie CRP

K rozhodnutiu, či je potrebné nasadiť antibiotiká alebo nie, pomôžu aj výsledky vykonaného CRP  testu. Na vyšetrenie stačí odber jednej alebo viacerých kvapiek kapilárnej krvi. CRP si môžete nechať vyšetriť v ambulancii praktického lekára, alebo z pohodlia domova v prípade zakúpenia samodiagnostického testu.

C-reaktívny proteín (CRP) predstavuje jeden z najčastejších markerov zápalu. Nie je nevyhnutné vyšetrovať CRP pri každej respiračnej infekcii, je však dôležitým orientačným parametrom pri rozhodovaní o možnom pôvode infekcie. Normálna koncentrácia CRP v sére zdravého človeka je nižšia ako 5 –10 mg/l. Hodnota C-reaktívneho proteínu (CRP) nad 40 –50 mg/l u dospelých a starších detí pri príznakoch respiračnej infekcie viac ako 1 deň  je už obvykle známkou bakteriálnej infekcie. Deti majú nižšiu základnú koncentráciu CRP ako dospelí ľudia, preto sa u nich za hraničné hodnoty považujú nižšie hodnoty – 25 mg/l.

Pri infekciách dýchacieho systému platia všeobecné pravidlá:

1. Koncentrácia CRP je vyššia pri infekciách dolných dýchacích ciest než pri infekciách horných dýchacích ciest.
2. Koncentrácia CRP je vyššia pri bakteriálnych infekciách než pri vírusových.
3. Koncentrácia závisí od dĺžky trvania choroby.

Liečba akútnych respiračných ochorení

Liečba akútnych infekcií horných dýchacích ciest spadá do rúk pacienta v rámci samoliečby za asistovanej pomoci lekárnikov v lekárňach, na ktorých sa pacienti pri nástupe prvých príznakoch zvyčajne obrátia. Samoliečba je určená len pre pacientov bez závažných rizikových faktorov. 

Liečba akútnych respiračných ochorení je komplexná a pozostáva zo 4 krokov.

1. Dodržiavanie všeobecných režimových opatrení a zvýšenej hygieny

Režimové opatrenia zahrňujú:

• domácu liečbu podľa závažnosti infekcie,
• dostatočný pitný režim, pitie bylinkových čajov,
• obmedzenie fyzickej aktivity (necvičiť!),
• vetranie priestorov,
• správne umývanie rúk,
• izolácia od ostatných,
• prekrytie horných dýchacích ciest pri kýchaní a kašľaní,
• používanie rúšok pri kontakte s inými ľuďmi.

2. Včasná symptomatická liečba

Včasná symptomatická liečba, zameraná na jednotlivé príznaky, vedie k pomerne rýchlej úľave pacienta s akútnou infekciou.

• Upchatie nosa – podávajú sa krátkodobo lokálne dekongestíva (dospelí maximálne 5 – 7 dní, deti 3 – 5 dní a hypertonické morské vody na zmiernenie opuchu nosa).
• Kašeľ – pri suchom a dráždivom kašli sa podávajú antitusiká, pri zvýšenej tvorbe hlienu expektoranciá a mukolytiká.
• Horúčka – podávanie antipyretík s účinnou látkou paracetamol alebo ibuprofén pri horúčke nad 38°C. Kombinovanie a striedanie antipyretík sa neodporúča, podávanie Acylpyrinu a Anopyrinu sa neodporúča u detí do 16-teho roku života pre riziko Reyeovho syndrómu.
• Bolesť hrdla – zvládnuť nepríjemné bolesti a škrabanie v krku pomôžu lieky na bolesť v krku s obsahom lokálnych antiseptík, lokálnych anestetík (lidokain, benzokain), protizápalové lieky  a lokálne antibiotiká.

3. Včasná imunomodulačná liečba

Ide o aplikáciu overených prípravkov podporujúcich prirodzené protivírusové imunitné obranné mechanizmy organizmu. Imunomodulačná liečba je považovaná za nepriamu kauzálnu liečbu. Je nevyhnutnou súčasťou liečby na lepšie zvládnutie infekcie. Vhodná je kombinácia viacerých prípravkov pre ich synergický účinok.

• Stopové prvky – včasné podanie zinku (ZINKOROT) už počas prvých 24 hodín od prvých príznakov bežného nachladnutia v dávke 75mg/deň elementárneho zinku počas 5 až 10 dní prechladnutia vedie k skráteniu trvania, k zmierneniu príznakov ako je bolesť hlavy a upchatie nosa (podľa Štandardného postupu MZSR). Pre efekt je nevyhnutná včasná aplikácia do 12 až 24 hodín pri nástupe prvých príznakov.
• Vitamíny – vitamín C v dávke 200 mg/deň u dospelého jedinca, vitamín D u dospelého jedinca minimálne 2 000 – 4 000IU/deň.
• Prírodné imunomodulačné látky – podávanie betaglukánov z húb (Hliva ustricová) alebo kvasiniek, fytofarmák s obsahom extraktov z Echinacey alebo Pellargonium sidoides.
• Bakteriálne lyzáty – na odporúčanie lekára, sú viazané na lekársky predpis.
• Topické prípravky na slizničné použitie – zmesi probiotík pre orálne alebo intranazálne podanie, extrakty z kolostra, podávanie prípravkov s obsahom nukleotidov a lyzozýmu.

4. Zlepšenie hygieny nosovej dutiny

Izotonické roztoky morskej vody sú vhodnou doplnkovou liečbou bežnej a  alergickej rinitídy a na pravidelnú, každodennú hygienu nosa. Sú vhodné aj na dlhodobé použitie.

Kedy vyhľadať lekársku pomoc?

Asistovaná samoliečba za pomoci farmaceutov by mala trvať maximálne 5 až 10 dní. S návštevou lekára neotáľajte, pokiaľ dôjde k zhoršeniu symptómov po prvých 5 – 7 dňoch samoliečby u inak zdravých dospelých. U detí, tehotných žien, polymorbídnych pacientov a seniorov skôr.

Niektoré stavy a skupiny  vyžadujú konzultáciu s lekárom neodkladne:

• Novorodenci a dojčatá
• Neklesajúca horúčka nad 41°C alebo dlhotrvajúca horúčka nad 38°C
• Dlhotrvajúci neutíšiteľný kašeľ, vykašliavanie hustého spúta, bolesť na hrudníku a dušnosť
• Bolesť v driekovej časti, zakalený moč
• Bolesť ucha, sekrécia z ucha
• Výrazná jednostranná bolesť v hrdle, sťažené prehĺtanie, bolesť znemožňujúca príjem potravy
• Symptomatická liečba trvajúca 5 – 10 dní, ktorá neprináša úľavu, alebo zhoršenie symptómov po prvých 5 dňoch samoliečby u inak zdravých dospelých
• Špecifické skupiny pacientov  (imunodeficientní pacienti, pacienti na imunosupresívnej liečbe,  tehotné ženy, pacienti s chronickými zápalovými ochoreniami – reumatickými a metabolickými).

ZDROJE

• Pôčik L., Matejka P., Jeník P., Snopková M., Sukeľ O., Beslerová M., Foltánová T., Mináriková D., Jeseňák M., Klimas J.: Štandardný postup pre manažment pacientov s podozrením na akútne infekcie horných dýchacích ciest v podmienkach verejných lekární, 11 2023
• Jeseňák M.: Akútne infekcie horných dýchacích ciest a ich manažment, Praktické lekárnictvo, 2020, 10(3), str. 63 – 70, dostupné z: https://www.solen.sk/storage/file/article/PLEK_3_2020_final%20%E2%80%93%20Jesenak.pdf
• Feketeová A,: Liečba infekcií dolných dýchacích ciest u detí, Ambulantná terapia, 2008, roč. 6 (1): 33 – 35, dostupné z: https://www.solen.sk/storage/file/article/be0a61c792ad52e1b45c16c213e9f13a.pdf
• Kobr J.: Bronchiolitis acuta, PEDIATRIE PRO PRAXI 1 / 2004, 22 – 24 dostupné z: https://www.solen.sk/storage/file/article/Kobr.pdf