ČIERNY KAŠEĽ – PRÍZNAKY, LIEČBA A OČKOVANIE. ČO BY STE MALI VEDIEŤ?

Čo je čierny kašeľ

Čierny kašeľ je vysoko infekčné respiračné ochorenie vyvolané baktériami Bordetella pertusis alebo Bordetella parapertusis. Tieto baktérie napádajú výhradne človeka. Pokiaľ sa u neho začnú množiť na sliznici dýchacích ciest, produkujú pertusový toxín, ktorý dýchací systém poškodzuje a vyvoláva závažné príznaky.

Závažný priebeh čierneho kašľa môže viesť k veľmi nebezpečným komplikáciám ako sú zápal pľúc alebo dýchavičnosť. Predovšetkým infekcie u veľmi malých detí, ale aj u seniorov alebo ľudí s chronickými pľúcnymi chorobami , môžu končiť až fatálne. Malé epidémie čierneho kašľa sa majú tendenciu opakovať v približne 3 až 5-ročných cykloch.

Ako sa šíri čierny kašeľ?

Čiernym kašľom sa dá nakaziť výhradne od iného človeka. Prenos baktérií, ktoré chorobu vyvolávajú, prebieha kvapôčkami pri kýchaní, kašľaní a rozprávaní alebo priamym kontaktom. V prípade čierneho kašľa inkubačná doba trvá priemerne 10 dní, niekedy sa ale príznaky dostavia už po 7 alebo dokonca až po 21 dňoch.

Baktérie vyvolávajúce čierny kašeľ nie sú príliš odolné voči vonkajším vplyvom, riziko prenosu infekcie tak môžu znižovať bežné hygienické návyky – časté umývanie rúk, pravidelné vetranie, a predovšetkým vyhýbanie sa kontaktu s chorou osobou. Zákernosť pôvodcu čierneho kašľa spočíva v niečom úplne inom.

Je možné sa čiernym kašľom nakaziť od očkovaného človeka?

Odpoveď je áno. Ľudia, ktorí majú z minulosti proti čiernemu kašľu očkovanie alebo priamo prekonali čierny kašeľ, nie sú proti reinfekcii imúnni do konca života. Po niekoľkých rokoch sa ochrana aktívnou imunizáciou oslabuje, a aj oni sa môžu čiernym kašľom nakaziť. Priebeh choroby je u nich ale menej závažný, obzvlášť u predtým očkovaných dospelých čierny kašeľ môže prebehnúť mierne a nemusí byť vôbec diagnostikovaný. Prechodený čierny kašeľ považovaný za bežnú infekciu týchto ľudí nejako zásadne neohrozuje. Avšak oni môžu byť zdrojom nákazy pre citlivé skupiny ľudí, pre ktorých je čierny kašeľ veľkým nebezpečenstvom.

Príznaky čierneho kašľa

Z hľadiska prejavov čierny kašeľ nie je len čiernym, ale skutočným chameleónom. Symptómy sa premieňajú podľa toho, kto je pacientom, či bol predtým očkovaný alebo či trpí súčasne nejakým chronickým ochorením. Typický priebeh čierneho kašľa má 3 fázy:

1. Katarálna fáza čierneho kašľa

• Dĺžka fázy: Od prvého prejavu príznakov 1-2 týždne
• Prejavy: Na začiatku čierny kašeľ vyzerá ako katar dýchacích ciest alebo bežné respiračné ochorenie. V tejto fáze má totiž čierny kašeľ príznaky ako kýchanie, nádcha,mierne pokašliavanie. Pacient máva zvýšenú teplotu, ale rozhodne nie sú bežné vysoké horúčky. 
• ​​​Infekčnosť: Práve počiatočné obdobie čierneho kašľa s miernymi príznakmi je tým, kedy je chorý najnákazlivejší pre ďalších ľudí vo svojom okolí. Veľmi často v tejto fáze chorý ale netuší nič o závažnosti svojho ochorenia.
   

2. Paroxyzmálna fáza

• Dĺžka fázy: nasledujúcich 2–6 týždňov, môže sa ale predĺžiť až na 8 týždňov.
• Prejavy: Paroxyzmálna čiže záchvatovitá fáza čierneho kašľa – prichádzajú silné záchvaty dráždivého kašľa obvykle najprv v noci a následne aj počas dňa. Pacient sa po záchvate kašľa často zajaká kvôli problémom nadýchnuť sa. To vyvoláva typický kokrhavý zvuk na konci kašľania, ktorý je často ukazovateľom čierneho kašľa u detí. Zajakanie pri záchvate kašľa niekedy vyvoláva až zvracanie (v tom je súvislosť s pomenovaním dávivý kašeľ).
• Pri ťažkom priebehu záchvaty čierneho kašľa sprevádza krátke apnoe (neschopnosť sa nadýchnuť). Komplikáciou kašľacích záchvatov môže byť až zlomenie rebra, prasknutie pľúca (pneumotorax), prietrž.

3. Rekonvalescencia: minimálne ďalšie 2 týždne

• Dĺžka fázy: minimálne ďalšie 2 týždne.
• Prejavy: Počas obdobia zotavovania sa z čierneho kašľa pomaly klesá sila záchvatov a ich početnosť. Niekedy prejavy aj úplne vymiznú, ale vyliečený pacient stále zostáva veľmi náchylný k iným respiračným ochoreniam. V prípade infekcie dýchacích ciest sa potom u neho môžu záchvaty kašľa ešte dlho vracať. 
• Pre svoju dĺžku čierny kašeľ býva označovaný aj ako kašeľ sto dní, doba do úplného zotavenia totiž môže byť naozaj veľmi dlhá. 

Ako sa líši čierny kašeľ od bežného kašľa

Že by mohlo ísť o čierny kašeľ niekedy napovedia tieto prejavy:

• Kašeľ sa zhoršuje v noci.
• Bežné lieky na kašeľ nezaberajú.
• Kašeľ môže vyvolávať zvracanie.

Typický záchvatovitý kašeľ a zajakavé nadychovanie detského lekára rýchlo upozorní, že ide o niečo vážnejšie ako bežné prechladnutie. Avšak nie každý chorý také príznaky má. Predtým očkovaní dospelí alebo deti, ktorí sú proti rozvoju čierneho kašľa stále aspoň čiastočne chránení, nemusia typické prejavy vôbec mať. Čierny kašeľ u nich prebehne mierne bez toho, aby sa prišlo na to, že nejde o prechladnutie alebo chrípku. Suchý kašeľ môžu tiež považovať za infekciu Covidom-19 alebo napríklad aj za prejav dlhotrvajúceho postcovidového syndrómu. Iba podľa prejavov ochorenia u týchto ľudí prakticky nie je možné čierny kašeľ odhaliť, napriek tomu aj oni môžu byť zdrojom infekcie pre ostatných.

Ďalej existuje ešte jedna skupina pacientov, u ktorých čierny kašeľ prebieha veľmi atypicky. Ide o najmenšie deti, ktoré zároveň zo všetkých vekových skupín čierny kašeľ najviac ohrozuje.

Pre koho je čierny kašeľ nebezpečný?

Závažný až život ohrozujúci priebeh čierneho kašľa hrozí u novorodencov a malých novorodencov dojčiat do jedného roka. Ďalšími ohrozenými skupinami sú seniori a ľudia s chronickými chorobami dýchacích ciest ako CHOCHP alebo astma bronchiale.

Priebeh čierneho kašľa u novorodencov a dojčiat

Najmenšie bábätká čierny kašeľ zásadne ohrozuje, pretože ešte nevedia odkašliavať. Hlavne u dojčiat do 6 mesiacov sa tak kašeľ vôbec nemusí objavovať. U bábätka ale môže dochádzať ku krátkym zástavám dychu, ktoré pre nich môžu byť až život ohrozujúce. Ďalšou častou potenciálne život ohrozujúcou komplikáciou je rozvoj zápalu pľúc. Ďalšími symptómami čierneho kašľa u najmenších detí môžu byť kŕče alebo poškodenie mozgu (encefalopatia).

Hlavnou ochranou novorodencov v prvých mesiacoch života pred čiernym kašľom je očkovanie mamičky v tehotenstve, pretože bábätko chránia jej protilátky. Neskôr už začína nastupovať ochrana po očkovaní dieťaťa, s nedokončenou očkovacou schémou ale riziko nákazy a ťažkého priebehu čierneho kašľa dieťaťu stále hrozí. Aj z toho dôvodu je ďalšou dôležitou ochranou dieťaťa to, aby sa jeho najbližší rodinní príslušníci nechali preočkovať. Samozrejme by rodinu s bábätkom nemal navštevovať nikto s respiračným ochorením, a to ani keď vyzerá banálne.

Čierny kašeľ u pacientov s chronickými ochoreniami

Pacienti s dlhodobými dýchacími ťažkosťami sa po prekonaní čierneho kašľa spravidla nevrátia k svojmu „predvolenému“ zdravotnému stavu, ale aj po vyliečení čierneho kašľa sa ich základné ochorenie spravidla zhoršuje. Navyše sú práve oni vo väčšom riziku rozvoja následných komplikácií, najmä závažného zápalu pľúc alebo pravostranného srdcového zlyhania. Ochranu pred čiernym kašľom títo ohrození pacienti môžu získať vďaka preočkovávaniu v dospelosti.

Liečba čierneho kašľa

Rovnako ako iné bakteriálne infekcie je pre liečbu čierneho kašľa nevyhnutné nasadiť antibiotiká. Dôležité je začať s podávaním antibiotík čo najskôr. V rôznych fázach čierneho kašľa majú totiž inú účinnosť:

• V 1. fáze čierneho kašľa, kedy sú prejavy zatiaľ mierne, majú antibiotiká vysokú účinnosť a významne urýchlia celú liečbu a zotavenie.
• V 2. fáze čierneho kašľa antibiotiká nemajú schopnosť tlmiť záchvaty kašľa, dokážu ale znížiť nákazlivosť ochorenia. Aj keď je zahájená u čierneho kašľa liečba antibiotikami, je nutné aspoň 5 dní chorého izolovať. V prípade čierneho kašľa karanténa tohto typu chráni ostatných v čase, keď ešte nie je infekčnosť dostatočne potlačená. V prípade neliečenej infekcie by chorý mohol čierny kašeľ  šíriť niekoľko týždňov.

Antibiotiká na čierny kašeľ lekár volí spravidla zo skupiny makrolidov. Baktérie Bordetella pertusis našťastie nevytvára proti týmto antibiotikám rýchlo rezistenciu. Avšak v zahraničí je možné sa rezistentnými kmeňmi baktérií čierneho kašľa nakaziť, liečba potom môže byť ťažšia.

Očkovanie proti čiernemu kašľu – história a súčasnosť

Bez antibiotickej liečby a vakcinácie u ohrozených skupín pacientov v minulosti hrozilo udusenie. Dnes už čierny kašeľ často považujeme za ochorenie minulosti. V skutočnosti ale nikdy úplne nevymizlo. Ľudia, ktorí majú aktívne očkovanie na čierny kašeľ, môžu prekonať toto ochorenie s miernym priebehom a často úplne nepozorovane. Takto v úvodzovkách prechodený čierny kašeľ môžeme prerobiť niekoľkokrát za život.

Očkovanie detí proti čiernemu kašľu

Očkovanie proti čiernemu kašľu u nás patrí medzi povinné očkovania. Základná očkovacia schéma zahŕňa 3 dávky očkovacej látky, ktorú dostávajú deti v rámci hexavakcíny približne do konca 1. roku veku:

• prvá dávka sa podáva od 9. týždňa,
• druhá dávka približne v 4. mesiaci a
• tretia dávka okolo 10. mesiaca.

Následné preočkovanie deti potom čaká v 6. roku, druhé preočkovanie v 13. roku života.  Toto druhé preočkovanie na Slovensku bolo zavedené od roku 2010 na základe dlhodobého sledovania chorobnosti čierneho kašľa. Proti čiernemu kašľu sa preočkováva jednou dávkou vakcíny.

Očkovanie dospelých proti čiernemu kašľu

Svoj očkovací kalendár si dospelí musia strážiť sami. Niekedy sa preto na nejaké to preočkovanie zabudne. Posilňujúca dávka očkovania na čierny kašeľ je odporúčaná každému dospelému minimálne 1x za život. Výhodné pre dospelých môže byť preočkovanie spoločnou vakcínou proti čiernemu kašľu a tetanu. Ideálnym z hľadiska načasovania je potom obdobie, kedy sa človek plánuje stať rodičom. Okrem rodičov je preočkovanie na čierny kašeľ tiež odporúčané ľuďom, ktorí v rámci svojej profesie pracujú s najmenšími deťmi. Obvykle sa v takom prípade odporúča preočkovať pravidelne po 10 rokoch.

Očkovanie tehotných proti čiernemu kašľu

Dôležitosti preočkovania proti čiernemu kašľu v tehotenstve sme už naznačili. Očkovať sa môže nechať tehotná žena medzi 27.-36. týždňom tehotenstva. Protilátky, ktoré si vďaka aktívnej imunizácii vytvoria, potom budú proti čiernemu kašľu chrániť novorodenca niekoľko prvých mesiacov. Znamená to pre neho ochranu v období, keď je čiernym kašľom najohrozenejší a zároveň nemôže sám ešte dostať vakcínu.

Vakcíny proti čiernemu kašľu

V dnešnej dobe sa proti čiernemu kašľu používajú acelulárne vakcíny. Ide o veľmi šetrný typ vakcíny, ktorý má 85% účinnosť. Prvýkrát sa u nás acelulárne vakcíny proti pertusii začali používať v roku 2003.

Predtým v minulosti boli na čierny kašeľ dostupné aj celulárne vakcíny, postupne sa od nich ale prešlo práve na acelulárne vakcíny, ktoré sú veľmi šetrné a to aj za cenu toho, že predtým používané očkovanie proti čiernemu kašľu malo vyššie účinnosť a získaná imunita po očkovaní vydržala dlhšie. Celulárna vakcína u nás nie je registrovaná od roku 2009.

Odkedy sa plošne očkuje na čierny kašeľ?

Plošné očkovanie proti čiernemu kašľu u nás začalo v roku 1958. Očkovali sa v tom čase všetky deti až do 6 rokov, preto očkovaní boli aj ľudia narodení v roku 1953 a neskôr. Vplyv očkovania na výskyt čierneho kašľa bol obrovský. Zatiaľ čo v roku 1956 bolo 520,5 prípadov čierneho kašľa na 100 000 obyvateľov (v absolútnych číslach išlo o viac ako 49 000 chorých a započítavané boli iba prípady s vtedy potvrdenými nákazami bez možnosti PCR stanovenia!), v 80. rokoch 20. storočia už bolo na 100 000 obyvateľov hlásených 0,1-0,3 týchto diagnóz.

Prečo množstvo prípadov rastie?

Počet chorých čiernym kašľom u nás nikdy neklesol na 0. Je to dané priebehom tohto ochorenia aj vakcínou. Pretože chorý v prípade čierneho kašľa nemusí vedieť o svojej diagnóze, môže infekciu dlho šíriť. Vakcína proti čiernemu kašľu má potom 85% účinnosť a ani ona, ani prekonanie choroby, neposkytuje doživotnú imunitu.

Prečo sú teda počty nákaz čiernym kašľom z roka na rok vyššie? Pravdepodobne ide o kombináciu viacerých faktorov:

• Vďaka globalizácii (cestovanie, migrácia) relatívne klesá zaočkovanosť populácie proti čiernemu kašľu. Na znížení zaočkovanosti sa podieľa aj odmietanie očkovania, hoci sa očkuje výhradne šetrnými acelulárnymi typmi vakcín.
• V minulosti sa prešlo na veľmi šetrný typ acelulárnych vakcín, ktoré oproti predtým používanému očkovaniu majú o niečo nižšiu účinnosť a kratšiu dobu chránia pred infekciou.
• Baktérie Bordetella vedia vďaka adaptácii lepšie prekonať ochranu pred infekciou, ktorú poskytuje očkovanie. Doba trvania ochranného účinku vakcíny proti čiernemu kašľu sa tak dnes pohybuje odhadom medzi 3-12 rokmi.
• Covid-19 zmenil aj počty nákaz čiernym kašľom. Došlo tak aj k oddialeniu obvyklého cyklu zvýšeného výskytu čierneho kašľa, ktoré sa opakujú po približne 5 rokoch.