ŠKODLIVÉ LÁTKY V KOZMETIKE ALEBO ČOMU SA V PRODUKTOCH VYHNÚŤ?

Kde sa berú škodlivé látky v kozmetike

Kozmetické prípravky – to je obrovské spektrum výrobkov starostlivosti o telo. Od sprchových gélov, šampónov a zubných pást cez prípravky na starostlivosť o pleť a ochranu pred UV žiarením, dekoratívnu kozmetiku, antiperspiranty a dezodoranty až k prípravkom na intímnu hygienu.

Od akéhokoľvek kozmetického prípravku čakáme dôkladnú a šetrnú starostlivosť, dlhú trvanlivosť aj príjemnú vôňu. Tu už začíname byť na stope dôvodom, prečo nájdeme niektoré veľmi sporné zložky v kozmetike. Bežne si totiž človek v cukrárni nepoloží otázku, prečo by sa maslový krém v tortičke mal už za deň, dva pokaziť, keď krém, ktorý má doma v kúpeľni, používa už mnoho týždňov. V skutočnosti ale oba obsahujú zložky, ktoré podliehajú rýchlej skaze.

Chémia v kozmetike sa teda určite neobjavuje len z dlhej chvíle jej výrobcov. Prídavné zložky často vytvárajú štruktúru prípravku, podieľajú sa na jeho vlastnostiach alebo výrobok konzervujú, aby v ňom nerástli baktérie a plesne škodlivé pre ľudské zdravie. Nanešťastie práve tieto prídavné látky často môžu za podráždenie a ďalšie nežiadúce reakcie kozmetiky.

Aby kozmetika bola bezpečná

Kto chráni spotrebiteľa pred potenciálne nebezpečnými látkami v kozmetike? Kozmetické prípravky vyrobené v Európskej únii podliehajú jednej z najprísnejších kontrol na svete. Európska komisia vydáva zoznam zakázaných látok pre kozmetické výrobky, na ktorom je cez 1700 zlúčenín, ktoré by pri použití v kozmetike mohli negatívne ovplyvňovať zdravie.

Kým sa akákoľvek kozmetika dostala k vám do kúpeľne, musela byť schválená. Na obale všetkých prípravkov potom nájdete ich celkové zloženie – INCI.

Zloženie kozmetiky alebo INCI

International Nomenclature of Cosmetic Ingredients (INCI) je medzinárodný systém na označovanie zložiek kozmetiky. Názov určitej zložky je tak na každom prípravku uvedený rovnakým názvom (obvykle anglicky). Jednotlivé suroviny idú navyše postupne za sebou podľa toho, ako veľmi sú v prípravku zastúpené. Prvé uvedené zložky sú v prípravku zastúpené najviac. Pokiaľ je niektorých zložiek v kozmetickom produkte menej ako 1 %, uvádzajú sa na konci zoznamu už bez ohľadu ich množstva.

Okrem zloženia podliehajú regulácii aj ďalšie označenia na obale výrobku ako paraben-free (bez parabénov), obsahujúce nanočastice [nano], prírodná kozmetika aj.

Certifikovaná prírodná kozmetika

Známky Certifikovaná prírodná kozmetika CPK a CPK BIO sú slovenskými certifikáciami pre kozmetické výrobky obsahujúce 85 % prírodných surovín, resp. v prípade CPK BIO 90 % prírodných surovín a minimálne 20 % výrobku surovín produkovaných v rámci ekologického poľnohospodárstva. Kvôli týmto limitom v prírodnej kozmetike nájdete menej syntetických zlúčenín upravujúcich vôňu a farbu alebo menej konzervantov. Vďaka tomu má mnoho výrobkov prírodnej kozmetiky súčasne hypoalergénne zloženie.

Krémy a pleťová kozmetika

Prípravky na čistenie pokožky patria medzi oplachované kozmetické prípravky. Častejšie ale na starostlivosť o pokožku použijeme tzv. kozmetiku s predĺženým kontaktom s kožou – jednoducho povedané ide o prípravky, ktoré sa neoplachujú. V oboch prípadoch, ale predovšetkým pri neoplachovaných kozmetických prípravkoch, je dôležitá ich nedráždivosť.

Parabény

Hydroxybenzoová kyselina je základom pre celú skupinu esterov – parabénov. V kozmetike používaný metylparabén, etylparabén, propylparabén, butylparabén a hexamidín parabén sú veľmi účinné konzervanty chrániace prípravky pred mikroorganizmami. Avšak majú aj tienistú stránku. Preukázalo sa u nich, že môžu pokožku alergizovať a podráždiť, predovšetkým pokiaľ je koža poškodená. Nie sú preto vhodnou voľbou napríklad pre atopikov.

Parabény majú tiež slabú estrogénnu aktivitu. Znamená to, že v tele môžu napodobňovať účinky ženských pohlavných hormónov - estrogénov. Počas testov sa ale nepreukázala súvislosť medzi parabénmi a rakovinou prsníka ani vplyv na mužskú plodnosť.

Zakázané parabény v kozmetike v EÚ: Isopropylparaben, Isobutylparaben, Phenylparaben, Benzylparaben, Pentylparaben.

Ďalšie nevhodné konzervanty

Vyhýbaniu sa parabénom v kozmetike bude dávať zmysel len vtedy, ak ich nahradia šetrnejšie, nezávadné konzervanty. Aj medzi inými konzervantmi sú totiž potencionálne dráždivé zlúčeniny.

• Methylisothiazolin

Metylizotiazolín (MIT) preukázal alergizujúci potenciál. Máte citlivú pleť? Potom sa metylizotiazolínu tiež vyhýbajte. U citlivej pleti môže vyvolať podráždenie a začervenanie. Tento konzervant je preto možné používať len v koncentrácii do 0,0015% a to v prípravkoch, ktoré sa oplachujú.

• Phenoxyethanol

Dráždivý potenciál má aj ďalší konzervant – phenoxyetanol. Časť phenoxyetanolu sa navyše pokožkou môže vstrebávať. Ide o ďalšiu látku, ktorej stojí za to sa vyhnúť, ak máte ekzém alebo citlivú pokožku. Dráždi aj očné okolie. Nie je vhodný pre najmenšie deti do 3 rokov. Na túto zložku kozmetiky môžete byť navyše alergickí. Nepodceňujte preto radu, že každý nový kozmetický produkt treba pred aplikáciou vyskúšať na malom mieste na pokožke! Maximálna koncentrácia phenoxyetanolu v kozmetike je 1%.

• Triclosan

Napriek tomu, že kozmetické prípravky sú určené iba na vonkajšie použitie, niektoré ich zložky sa môžu pokožkou vstrebať do tela. To platí aj triclosanu. Pokiaľ by išlo o väčšie množstvo, hrozí riziko ovplyvnenia štítnej žľazy. Odporúča sa preto nepoužívať súčasne viac produktov s týmto konzervantom. Obzvlášť vhodné je toto pravidlo pre tehotné a dojčiace ženy. Pozor tiež na to, že triclosan okrem kozmetiky môžu obsahovať aj čističe a dezinfekcia pre domácnosť.

Ďalším problémom triclosanu je, že jeho časté používanie môže prispievať k vzniku antibiotickej rezistencie. V kozmetike je triclosan povolený v mydlách a sprchových géloch, zubných pastách, dezodorantoch alebo prípravkoch na nechty v koncentrácii do 0,3 %.V ústnych vodách nesmie byť viac ako 0,2 % triclosanu.

• Iodopropynyl butylcarbamát (IPBC)

Konzervačná látka obsahujúca vo svojej štruktúre jód je iodopropynyl butylcarbamát. Ako konzervačná látka má využitie v širokom spektre kozmetických produktov. Dráždi však pri vdýchnutí. Kvôli obsahu jódu nie je navyše vhodná pre deti alebo do prípravkov určených na ošetrenie veľkých plôch na tele, kozmetiky používané na pery alebo na ústnu hygienu. V prípravkoch, ktoré sa oplachujú, môže byť iodopropynyl butylcarbamát v koncentrácii 0,02%. V neoplachovaných prípravkoch je povolená len polovičná koncentrácia, v dezodorantoch potom len 0,0075 %.

Chemické UV filtre

Ochrana pokožky pred slnečným žiarením je extrémne dôležitá. UV zložky slnečného žiarenia spôsobujú rýchlejšie starnutie pleti. Letné slnko môže pokožku spáliť, na jar je zase vyššie riziko vzniku slnečných alergií. Najzávažnejšie je potom zvyšujúce sa riziko vzniku rakoviny kože – melanómu.

Chemické UV filtre fungujú tak, že po vstrebaní do pokožky dokážu UV žiarenie absorbovať. Avšak u niektorých z nich sa preukázali na pokožke nežiaduce reakcie – napríklad namiesto ochrany pred oxidatívnym poškodením pokožky naopak po v kombinácii s UV lúčmi oxidačný stres vyvolávali alebo sa ukázalo, že ide o endokrinné disruptory. Dnes preto existuje zoznam UV filtrov, ktoré sú v Európskou komisiou povolené na výrobu opaľovacích prípravkov. Napriek tomu je vhodné sa pri výbere opaľovacieho prípravku zaujímať o jeho zloženie. Niektoré UV filtre totiž stále môžu dráždiť citlivú pokožku alebo spôsobovať iné nežiaduce reakcie.

• Oxybenzon

Oxybenzon má z chemických UV filtrov najväčší potenciál vyvolať alergickú reakciu. Je tiež podozrivý z ovplyvňovania hormonálneho systému u ľudí, ale tento jeho účinok sa u neho v štúdiách nepreukázal. V opaľovacích prípravkoch sa používa v maximálne 6% koncentrácii.

Chemický UV filter z rodiny benzofenénov – oxybenzón sa navyše preukázal ako škodlivý pre životné prostredie obzvlášť pre vodné organizmy predovšetkým morské koraly. Na trh sa preto budú v EÚ uvádzať produkty s jeho obsahom len do konca júla 2023. Z podobných vlastností je podozrivý aj ďalší chemický UV filter octocrylén. V niektorých prímorských štátoch sú preto oxybenzón a octocrylén zakázané už dnes. 

• Ďalšie chemické UV filtre s alergizujúcim potenciálom

Tiež ďalšie chemické UV filtre môžu vyvolávať fotokontaktnú dermatitídu (alergické podráždenie pokožky po vystavení slnečnému žiareniu) napríklad:

Za bezpečnejšie sú považováné UV filtre:

Aby opaľovací prípravok chránil pred celým spektrom UV žiarenia, býva nutné UV filtre vzájomne kombinovať. Pri kombinácii viacerých substancií ale môže vznikať tzv. koktailový efekt. Riziko prejavu nežiaducej reakcie pri kombinácii látok je v takom prípade vyššie, než keby látky pôsobili samostatne.

Vlasová kozmetika

Rovnako ako u pleťovej kozmetiky, aj prípravky na starostlivosť o vlasy a vlasovú pokožku by mali obsahovať nedráždivé zložky a konzervanty. V prípade vlasovej kozmetiky sa zaujímajte aj o ďalšie látky:

Sulfáty

Sodium lauryl sulfát (SLS) a sodium laureth sulfát (SLES) sú látky, ktoré zaisťujú krásnu penivosť prípravkov. Hoci ako povrchovo aktívne látky sú veľmi účinnými “čističmi”, vlasovú pokožku vysušujú. Ľudia s atopickým ekzémom, citlivou vlasovou pokožkou, lupienkou alebo jednoducho so suchými vlasmi urobia najlepšie, ak sa poobzerajú po šampóne bez sulfátov. Sulfáty v šampónoch môžu nahradiť napríklad šetrnejšie glykozidy, betaíny alebo tenzidy ako Disodium Laureth Sulfosuccinát.

Silikóny

V pleťovej kozmetike aj na povrchu vlasov silikóny rýchlo a efektívne zaistia vyhladenie povrchu, hebkosť a žiarivý lesk. Silikónové „pozlátko“ ale ešte neznamená, že pleť či vlasy pod ňou sú zdravé. Silikóny vlas obaľujú a zabraňujú tak vstrebaniu výživných látok z ostatnej vlasovej kozmetiky. Navyše sa silikóny z vlasov len veľmi ťažko odstraňujú, ich vymytie preto môže trvať pomerne dlho alebo špeciálne hĺbkovo čistiace šampóny. Používanie šampónu bez silikónu možno neprinesie tak zázračne okamžitý efekt. V dlhodobom horizonte však budú vlasy zdravšie a tým aj krajšie.

Etanolamíny sú regulátory pH a emulgátory. Najznámejším zástupcom je diétanolamín, v prípravkoch nájdete ale aj ďalšie ako: monoetanolamín alebo cocamide dea. Etanolamíny sú dráždivé látky. Dietanolamín sa navyše čiastočne vstrebáva do organizmu. U zvierat pôsobenie dietanolamínu malo súvislosť so vznikom rakoviny pečene, avšak vo vyšších koncentráciách, než môžu byť používané u ľudí.

Diethanolamin (DEA)

Etanolamíny sú regulátory pH a emulgátory. Najznámejším zástupcom je dietanolamín, v prípravkoch nájdete ale aj ďalšie ako: monoetanolamín alebo cocamide dea. Etanolamíny sú dráždivé látky. Dietanolamín sa navyše čiastočne vstrebáva do organizmu. U zvierat pôsobenie dietanolamínu malo súvislosť so vznikom rakoviny pečene, avšak vo vyšších koncentráciách, než môžu byť používané u ľudí.

Antiperspiranty a dezodoranty

Nadmerné potenie je nepríjemné pre človeka aj pre jeho okolie. Antiperspiranty obmedzujúce potenie sú preto dnes štandardnou výbavou mužov i žien. Dezodoranty zase pach potu prekrývajú. Za zápach spojený s potením sú zodpovedné baktérie, ktoré pot na pokožke rozkladajú. Zníženie potenia je preto jedným z logických krokov, ktoré proti nemu možno urobiť.

Antiperspiranty

Účinnosť antiperspirantov je založená na obsahu zlúčenín obsahujúci alumínium (tj soli hliníka). Hliník vytvára s potom gélovitú látku a navyše pôsobí na keratín v potných žľazách. Vzniká tak akási zátka, ktorá bráni vylučovaniu potu. Hliník je kovový prvok, ktorý sa v tele nekumuluje, ale je vylučovaný obličkami. Antiperspiranty môžu byť tiež založené na zlúčeninách zirkónia.

Hoci sa u zlúčenín hliníka v antiperspirantoch nepreukázala dlho diskutovaná súvislosť so vznikom rakoviny prsníka, môže sa tu týchto prípravkov objaviť alergická reakcia,najmä ak sú aplikované na porušenú pokožku. Môže dôjsť aj k podráždeniu, za to môžu byť zodpovedné aj ďalšie zložky antiperspirantov napríklad parfémy a konzervanty.

Dezodoranty

Dezodoranty môžu obsahovať dráždivé látky ako už vyššie spomínané konzervanty. Z hľadiska ekotoxicity sú diskutované ich tlakové balenia. Hoci sa freóny škodlivé pre ozónovú vrstvu už nepoužívajú, ani organické plyny, ktoré ich nahradili nie sú úplne neškodné. Navyše ich použitie významne narástlo. Ale ani vonné látky v ich zložení nemusia byť úplne v poriadku. Obľúbenou alternatívou sú preto prírodné dezodoranty.

Parfémy

Vôňu spájame s určitými zážitkami alebo emóciami. Dôležitú úlohu hrajú aj v kozmetických prípravkoch, či už je “voňanie” ich primárnej funkcie alebo parfumácia dokresľuje príjemný zážitok z použitia prípravku. Aj medzi parfumami ale nájdeme niektoré problematické zlúčeniny.

Ftaláty

Ftaláty alebo deriváty kyseliny ftalovej sú organické látky používané na mäkčenie plastov aj ako látky stabilizujúce vôňu. Ftaláty ale môžu narušovať hormonálnu rovnováhu. Napodobňujú účinky ženských pohlavných hormónov (estrogénov), preto sú spájané s reprodukčnou toxicitou alebo znížením plodnosti u mužov. Ako parfumačné látky sú používané napríklad Dietylftalát (DEP), Dietylhexylftalát (DEHP) a Dibutylftalát (DBP). Okrem parfumov a dezodorantov sa ftaláty často používajú napríklad aj v lakoch na nechty.

Musk zlúčeniny

Fixátory vône alebo tiež syntetické analógy pižma môžu označovať skupinu látok známu ako musk zlúčeniny. Napriek tomu, že niektoré z týchto látok môžu alergizovať, znepokojujúci je aj ich dopad na životné prostredie. V prírode sa totiž len ťažko odbúravajú, a preto dochádza k ich kumulácii. Od roku 2003 sa preto ich používanie reguluje a bolo zakázané napríklad klasické syntetické xylénové pižmo. Zástupcovia týchto látok sú potrebné Galoxide alebo Musk Ambrette.

Autor : Petra Večeŕová

Starostlivosť o pleť a telo Slnečná ochrana

____________________________________________________________________________________________________________

ZDROJE

• CosIng - Cosmetics - GROWTH - European Commission [online]. Dostupné z: https://ec.europa.eu/growth/tools-databases/cosing/index.cfm?fuseaction=ref_data.annexes_v2
• VRANOVÁ, Vilma a Václava VALEŠOVÁ. Praktické aspekty fotoprotekce. Pediatrie pro praxi. 2019, 2019(20(3), 180-187.
• Silikony v kosmetice i jinde. K čemu jsou dobré?. LÉKÁRNICKÉ KAPKY [online]. [cit. 2023-06-01]. Dostupné z: https://www.lekarnickekapky.cz/leky/silikony-v-kosmetice.html
• KUČEROVÁ, MUDr Renata, et al. Zdravotní aspekty antiperspirantů. Dermatologie pro praxi, 2015, 9.2: 70-72.