KLIEŠŤOVÁ ENCEFALITÍDA – ČO VÁM HROZÍ A AKO CHRÁNI OČKOVANIE?

Čo je kliešťová encefalitída?

Prisatý kliešť je vždy zdravotné riziko. Kliešť obyčajný (Ixodes ricinus) vyskytujúci sa v našich zemepisných šírkach je totiž potenciálnym prenášačom mnohých ochorení. Najčastejším je lymská borelióza, hneď za ňou ako 2. v poradí je kliešťová encefalitída. Existujú ale aj ďalšie ako tularémia či anaplazmóza. Jeden kliešť môže byť navyše nosičom viacerých pôvodcov chorôb zároveň!

Vírus kliešťovej encefalitídy

V prípade kliešťovej encefalitídy je za ochorenie zodpovedný RNA vírus patriaci medzi arbovírusy. Nie všetky kliešte sú ním infikované. Premorenosť kliešťov sa odhaduje medzi 0,5 – 5 %. Môže sa ale značne líšiť podľa lokality. O miestach s vysokou premorenosťou kliešťov sa potom hovorí ako o epicentrách kliešťovej encefalitídy.

Celosvetovo existujú 3 rôzne subtypy vírusov kliešťovej encefalitídy:

1. Západný subtyp

Tiež sa označuje ako európsky alebo stredoeurópsky. Objavujú sa u neho typické dvojfázové prejavy ochorenia. Prenášačom je kliešť obyčajný.

2. Východný subtyp

Východný subtyp býva pomenovávaný aj ako ďaleko – východná či ako ruská jaro – letná encefalitída. Vyskytuje sa vo východnej Európe napríklad v oblastiach Ukrajiny, Ruska alebo pobaltských štátov, ďalej potom v Číne alebo Japonsku. Východný subtyp kliešťovej encefalitídy vyvoláva závažnejšie prejavy ako európsky. U nás  vyskytujúci kliešť obyčajný ho neprenáša, je prenášaný len kliešťom Ixodes persulcatus.

3. Sibirský subtyp

Rovnako ako východný subtyp aj ten sibírsky je prenášaný kliešťom Ixodes persulcatus. Sibírsky subtyp má ale oproti východnému menšie riziko rozvoja trvalých následkov.

Kde a kedy sa môžem kliešťovou encefalitídou nakaziť?

Výskyt kliešťovej encefalitídy je viazaný na sezónu výskytu kliešťov. Prípady sa môžu objavovať od marca do novembra, väčšinou ale dochádza k nákazám od mája do septembra. Za rizikové miesta sa predtým považovali hlavne nížinaté oblasti SR. Spolu so zmenami klímy sa ale kliešte presunuli do vyšších nadmorských výšok. Bežne obývajú aj okolie miest a mestské parky, takže na Slovensku je možné chytiť kliešťa doslova všade. Kliešťovú encefalitídu prenášajú dospelé kliešte aj ich larvy a nymfy. Tie sú veľmi malé, preto sa často stáva, že si človek kliešťa vôbec nevšimne. Na koži nenájdete pri ochorení kliešťovou encefalitídou fľak, ktorý je typický pre lymskú boreliózu.

Nákaza sa v zriedkavých prípadoch šíri aj konzumáciou tepelne neošetreného mlieka. Náhodným hostiteľom sa pre kliešť totiž môže stať človek, ale rovnako aj hospodárske zvieratá. A tiež tie sa môžu encefalitídou nakaziť. Konzumácia výrobkov z tepelne neošetreného mlieka od nakazeného zvieraťa sa potom môže stať zdrojom nákazy pre ľudí – či už samotné mlieko, ale napríklad aj syry z nepasterizovaného mlieka. Aj okolo takého zdroja môže vzniknúť ohnisko výskytu kliešťovej encefalitídy.

Prejavy kliešťovej encefalitídy prichádzajú v 2 fázach

Keď človeka uhryzne kliešť, vírus encefalitídy sa dostane do podkožia. Včasné vytiahnutie kliešťa nie je zárukou toho, že k prenosu ochorenia nemohlo dôjsť. Vírus sa najprv rozšíri po tele. Príznaky sa neprejavia ihneď. Pri kliešťovej encefalitíde inkubačná doba obvykle trvá 1–2 týždne. Potom sa objavia nešpecifické príznaky typické pre 1. fázu ochorenia. V tejto fáze má kliešťová encefalitída prejavy zatiaľ mierne, navyše samy približne do týždňa vymiznú. Veľakrát symptómy dokonca úplne chýbajú. Vďaka tejto variabilite sú možnosti, ako spoznať kliešťovú encefalitídu v 1. fáze ochorenia, veľmi obmedzené. Keď sa ale encefalitída dostane do 2. fázy, v ktorej vírus napáda centrálnu nervovú sústavu, rozvíjajú sa závažné príznaky zápalu mozgu.

Príznaky 1. fázy kliešťovej encefalitídy sa podobajú bežnej viróze:

• horúčka alebo zvýšená teplota,
• bolesť hlavy,
• bolesť svalov a kĺbov,
• nevoľnosť.

V 2. fáze kliešťovej encefalitídy dostavujú príznaky zápalu mozgu:

• extrémne bolesti hlavy,
• vysoké horučky,
• stuhnutá šija (neschopnosť pritlačiť bradu k hrudníku),
• malátnosť, tras, zvracanie,
• precitlivenosť na svetlo (svetloplachosť),
• ochrnutie končatín.

2. fáza kliešťovej encefalitídy je veľmi závažná. Podľa rozsahu zápalu mozgu môže dôjsť k rozvoju meningitídy (zápalu mozgových blán). Pokiaľ zápal zasiahne aj mozog, rozvíja sa meningoencefalitída (zápal mozgu a mozgových blán). Najhorší rozsah má encefalomyelitída (zápal mozgu a miechy).

Koho ohrozuje hlavne kliešťová encefalitída

Riziká kliešťovej encefalitídy nie sú pre všetkých rovnaké. 

Kliešťová encefalitída u detí má miernejší, ale stále veľmi závažný priebeh a zvyčajne zostáva v medziach meningitídy. U starších pacientov je ochorenie ťažšie a hrozí im súčasne väčšie riziko trvalých následkov po prekonaní kliešťovej encefalitídy. V niektorých prípadoch končí choroba úmrtím.

Trvalé následky kliešťovej encefalitídy

Vyrovnávanie s následkami kliešťovej encefalitídy je beh na dlhú trať. Aj po vyliečení za sebou necháva dlhodobé a často aj trvalé následky:

• bolesti hlavy,
• poruchy pamäti a sústredenia,
• poruchy sluchu,
• problémy so spánkom,
• tras alebo trvalé obrny končatín.

Trvalé následky kliešťovej encefalitídy u detí nebývajú vážne, napriek tomu sa u nich môže zhoršiť prospech napríklad v dôsledku porúch koncentrácie.

Možnosti liečby sú obmedzené

Liek na kliešťovú encefalitídu zatiaľ neexistuje. S vírusom kliešťovej encefalitídy si podobne ako s mnohými inými vírusmi musí imunita poradiť sama. Liečba preto spočíva v podpore imunity, prísnom pokojovom režime a tlmení príznakov sprevádzajúcich ochorení ako sú horúčky alebo bolesti. U rozvinutého ochorenia je obvykle nutná 2-týždňová hospitalizácia, závažnosť priebehu sa ale u rôznych ľudí výrazne líši. Po chorobe potom spravidla nasleduje dlhé obdobie rehabilitácie.

Očkovanie ako prevencia kliešťovej encefalitídy

Napriek tomu, že na kliešťovú encefalitídu liečba neexistuje, je voči nej účinná prevencia. Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde chráni s viac ako 99% účinnosťou. Mnohé zo zdravotných poisťovní tiež prispievajú mladším pacientom na vakcínu kliešťovej encefalitídy v rámci svojich benefitných programov.

Ako funguje očkovacia látka proti kliešťovej encefalitíde?

Vo vakcíne na kliešťovú encefalitídu je inaktivovaná vírusová častica. V organizme sa teda nemnoží ani nemôže človeka nakaziť. Kontaktom s inaktivovanými vírusovými časticami si imunita vytvorí protilátky proti kliešťovej encefalitíde, ktoré organizmus ochránia pred rozvinutím príznakov ochorenia. prisatí infikovaného kliešťa. U nás používané vakcíny chránia proti všetkým typom kliešťovej encefalitídy.

Nežiaduce účinky očkovania proti kliešťovej encefalitíde

Očkovanie na kliešťovú encefalitídu je veľmi dobre znášané. V súvislosti s očkovaním sa ako nežiaduci účinok môže objaviť napríklad bolestivosť, opuch a začervenanie miesta vpichu, alebo príznaky podobné miernemu prechladnutiu – únava, bolesť svalov a bolesť hlavy.

Intervaly očkovania a preočkovania kliešťovej encefalitídy

Na očkovanie proti kliešťovej encefalitíde môžete prísť v ktorúkoľvek časť roka, ideálne je, aby sa prvá a druhá dávka  prednostne podala v zimných mesiacoch  na dosiahnutie imunity pred začiatkom sezónnej aktivity kliešťov, ktorá je na jar, Deti od 1 do 11 alebo 15 rokov (podľa typu vakcíny) dostanú očkovanie obsahujúce polovičné množstvo očkovacej látky. Deti totiž tvoria protilátky proti kliešťovej encefalitíde ľahšie a toto množstvo vakcíny u nich stačí na vytvorenie efektívnej ochrany. Dospelí a mladiství sú potom očkovaní základnou vakcínou obsahujúcou 0,5 ml očkovacej látky.

Pre vysokú účinnosť vakcíny je nutná aplikácia 3. dávok očkovacej látky. Nasledujúce preočkovanie potom prebiehajú po 3–5 rokoch.

Schéma základného očkovania proti kliešťovej encefalitíde:

Posilňovacie dávky

Prvá posilňovacia dávka sa má podať 3 roky po 3. dávke. Následné posilňovacie dávky sa majú podať každých 5 rokov po poslednej posilňovacej dávke. Predĺženie časového odstupu medzi ktorýmikoľvek dávkami (základnej očkovacej schémy alebo posilňovacích dávok) môže viesť k nedostatočnej ochrane pred infekciou. Avšak v prípade prerušenej očkovacej schémy s aspoň 2 predchádzajúcimi očkovaniami je na pokračovanie v očkovacej schéme postačujúca 1 catch-up (doplňujúca) dávka.

Okrem základného očkovania môže lekár proti kliešťovej encefalitíde očkovať aj podľa zrýchlenej schémy. Očkovacie látky sa v tomto prípade podávajú v kratších intervaloch, aby sa u osôb s vysokým rizikom nákazy dosiahol čo najskôr dostatočný počet protilátok. V tomto prípade je však nutné absolvovať skôr následné preočkovanie.

Zrýchlená imunizačná schéma : 2. dávka sa podáva po 14 dňoch po 1. očkovaní, 3. dávka po 5 - 12 mesiacoch po 2. očkovaní.

Po 3. dávke má očakávaná ochrana pretrvávať minimálne 3 roky. Aby sa dosiahla imunita pred začiatkom sezónnej aktivity kliešťov, ktorá je na jar, 1. a 2. dávka sa má prednostne podať v zimných mesiacoch. Za ideálnych okolností sa má očkovacia schéma ukončiť podaním 3. dávky očkovacej látky v rovnakej sezóne kliešťov alebo najneskôr pred začiatkom nasledujúcej sezóny kliešťov.

Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde v tehotenstve

O kliešťovej encefalitíde u tehotných žien alebo dojčiacich mamičiek sa toho vie len veľmi málo. Nie je ani vylúčené, že by sa mohlo nenarodené dieťa od matky nakaziť už v priebehu tehotenstva alebo neskôr počas dojčenia. Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde pre tehotné a dojčiace ženy môže lekár indikovať v naliehavých prípadoch, keď je mamička vystavená vysokému riziku ochorenia. Aj keď je totiž inaktivovaný typ vakcíny, ktorým je očkovanie na encefalitídu, veľmi bezpečný, o použití v prípade budúcich a novopečených mamičiek existuje len málo informácií. Preto ak plánujete do budúcnosti rodinu, ideálne je zaistiť si aspoň prvé 3 dávky očkovania s dostatočným predstihom.

Pozor na kliešte

Kvôli kliešťovej encefalitíde a ďalším kliešťami prenášaným ochorením je nutné dodržiavať niekoľko jednoduchých zásad ochrany pred kliešťami.:

• Kým sa vydáte do prírody, použite repelent.

• Vyhnite sa oblastiam s vysokou aktivitou kliešťov, na internete nájdete akutálne mapy s najvyšším výskytom kliešťov.
• Pri pohybe v prírode sa vyhnite chodeniu vo vysokej tráve, nesadajte si v prírode na zem.
• Po príchode sa čo najskôr prezrite, či na sebe nemáte kliešť. Ešte neprisatý kliešť je najlepšie vidieť na svetlom oblečení.
• Vhodné je prehliadku od kliešťov zopakovať aj ďalší deň, zle viditeľné drobné nymfy kliešťov možno totiž ľahko prehliadnuť.
• Pri vyťahovaní kliešťa a manipulácii s ním používajte rukavice. Miesto po prisatom kliešťa vydezinfikujte.

V súvislosti s prisatým kliešťom je vhodné sledovať svoj zdravotný stav a v prípade podozrivých príznakov vyhľadať lekára.

Autor : Petra Večeŕová

Prípravky na odstránenie kliešťa Repelenty

____________________________________________________________________________________________________________

ZDROJE

• NEJEZCHLEBOVÁ, Helena; DUŠKOVÁ, Monika; ŽÁKOVSKÁ, Alena. Klíšťová encefalitida a očkování. Pediatrie pro praxi, 2021, 22.4.
• PÝCHOVÁ, Martina, et al. Klíšťová encefalitida–choroba s variabilní závažností. Interní medicína pro praxi, 2017, 2.
• KLEINEROVÁ, Jana, et al. Encefalitidy. Medicína pro praxi, 2006, 2.1: 11-14.
• Klíšťová encefalitida. NZIP [online]. Státní zdravotní ústav [cit. 2023-06-28]. Dostupné z: https://www.nzip.cz/clanek/46-klistova-encefalitida
• OČKOVÁNÍ proti klíšťové encefalitidě. Vakciny.net [online]. Internetové informační centrum správného očkování, 2019 [cit. 2023-06-28]. Dostupné z: https://www.vakciny.net/doporucene_ockovani/tbe.html