MENINGITÍDA ALEBO ZÁPAL MOZGOVÝCH BLÁN

Čo je meningitída a jej pôvodcovia

Obaly mozgu odborne nazývané meningy alebo cerebrospinálne plienky či jednoducho prezývané ako „mozgové blany“ majú za úlohu mozog chrániť. Čo sa však stane, ak sa tieto ochranné obaly mozgu zapália? Rovnako ako iné zapálené tkanivá opúchajú. Avšak bežný prejav zápalu, ktorým je opuch, je v prípade mozgu veľmi nebezpečný.

Čo vyvoláva zápal mozgových blán

Meningitídy vznikajú z infekčných aj neinfekčných príčin. Čo všetko patrí medzi pôvodcov zápalov mozgových obalov?

• vírusová meningitida: enterovírusy, herpetické vírusy, vírus mumpsu, vírus ovčích kiahní, Epstain-Barrovej vírus (EBV, vírus infekčnej mononukleózy), vírus kliešťovej encefalitídy,
• hnisavá meningitída (tiež bakteriálna meningitída): meningokok (Neisseria meningitidis), pneumokok (Streptoccocus pneumónia), Haemophilus influenzae, Listeria monocytogenes, zlatý stafylokok (Staphylococcus aureus),
• iné infekčné meningitídy: plesňové (fungálne) meningitídy alebo meningitídy vyvolané parazitmi sú vzácne infekcie, ku ktorým môže dôjsť u silne imunokompromitovaných pacientov (napríklad HIV/AIDS),
• aseptická meningitída: aseptické meningitídy sú tie, kde nebolo možné z mozgovomiechového moku zistiť pôvodcu. Môže ísť o meningitídu spôsobenú nádorovým ochorením, generalizovaným autoimunitným ochorením alebo otravou. Radiť sem ide ale aj všetky vírusové meningitídy alebo meningitídy vyvolané ťažko kultivovateľnými baktériami ako sú mykobaktérie (Mycobacterium tuberculosis) spôsobujúce tuberkulózu (TBC).

Koho meningitída ohrozuje najviac?

• Najčastejšie prepuká zápal mozgových blán u detí a mladistvých. Detská nezrelá imunita nie je schopná na niektorých pôvodcov meningitíd rýchlo reagovať. Kvôli tomu môže mať zápal mozgových blán u detí ťažší priebeh.
• Ľudia s výrazne oslabenou imunitou v dôsledku ochorenia alebo nutnosti imunosupresívnej liečby.
• Všetci pacienti, ktorí prekonali zápal mozgových blán v minulosti. Prekonanie meningitídy totiž môže narušiť „celistvosť“ hematoencefalitickej bariéry (HEB), ktorá zabraňuje prenikať do mozgu veciam z krvi, ktoré tam nepatria.
• Ohrozenou skupinou v prípade meningitíd sú tiež ľudia starší ako 65 rokov. Vyšší vek je totiž spojený okrem iného aj s oslabením imunity. Riziko tiež môže zvyšovať aj cukrovka, ktorá je častým neduhom staroby.
• U alkoholikov a to z mnohých hľadísk - vysoké riziko pneumónií, náchylnosť k infekciám ako dôsledok toxického pôsobenia alkoholu na imunitu alebo rizikové správanie.
• Pri poranení hlavy (otvorené rany, zlomenina čeľuste, zlomenina spodiny lebovej ai) ale aj pri zle liečenom zápale ucha.

Príznaky meningitídy

Niektoré symptómy meningitídy sú veľmi špecifické a jasne prezrádzajú príčinu ochorenia. Ďalšie príznaky zápalu mozgových blán však môžu napodobňovať iné menej akútne ochorenia. Aké má meningitída príznaky najčastejšie ukazuje nasledujúci výpočet:

• prudká bolesť hlavy
• vysoké horúčky, extrémne kolísanie teploty,
• petechie (u bakteriálnych foriem),
• porucha vedomia, zmätenosť,
• stuhnutosť šije (neschopnosť predkloniť hlavu k hrudníku),
• nevoľnosť, zvracanie,
• svetloplachosť (fotofóbia),
• neznášanlivosť hlasných zvukov (fonofóbia),
• bolesť svalov a kĺbov,
• kŕče.

Najtypickejšie prejavy meningitídy – bolesť hlavy, stuhnutosť šije, nevoľnosť a svetloplachosť – sa dohromady označujú ako meningeálny syndróm.

Meningitída u detí sa niekedy môže prejavovať aj ako podráždenosť, plač zdanlivo bez príčiny aj nadmerná spavosť. Zápal mozgových blán u novorodencov má často len nešpecifické príznaky, u dieťaťa môže byť ale vyklenutá fontanela.

Čo sú petechie

Petechie, čiže špecifická vyrážka v podobe červených a fialových pupienkov, môžu byť prvým zreteľne pozorovateľným prejavom bakteriálnej meningitídy vyvolanej meningokokmi alebo haemophilmi. Petechia na koži je vlastne pupienok, ktorý vznikne vykrvácaním kvapôčky krvi do podkožia. Odtiaľ pochádza farba petechií, ale aj ich špecifická vlastnosť – po zatlačení na petechiu totiž pupienok nezbledne. Ak objavíte petechie u detí alebo aj u dospelých, okamžite privolajte lekársku pomoc. Pri bakteriálnej menigitíde ide o súboj s časom.

Inými príčinami petechií okrem závažných infekcií ako sú hnisavé meningitídy alebo sepsa sú ešte:

• pôsobenie veľkého tlaku na kožu, spôsobujúce popraskanie a krvácanie drobných žiliek,
• nedostatok krvných doštičiek, ktorý zvyšuje náchylnosť na krvácanie do podkožia,
• antiagregačné lieky (kyselina acetylsalicylová),
• šarlach,
• niektoré typy leukémií (akútna lymfoblastická leukémia, akútna myeloidná leukémia, chronická lymfocytárna leukémia a i.),
• závažný nedostatok vitamínu C.

Kde sa petechie objavujú?

Petechie meningokok vyvoláva nepriamo. Toxíny produkované meningokokmi v krvi vyvolávajú zápal a uvoľnenie cytokínov produkovaných bunkami imunitného systému, ktoré rozširujú drobné cievy. Krv potom ľahšie preniká do podkožia v podobe malých kvapôčok.

Postihnutými miestami sú najčastejšie trup a končatiny (petechia na nohách aj petechie na rukách). Hlavne u detí môžu byť zasiahnuté aj sliznice (petechia na poschodí v ústach), vznikajú u nich častejšie aj petechie na tvári v dôsledku tlaku na sliznice pri úpornom kašli alebo zvracanie.

Ako spoznať petechie od žihľavky?

Na rozlíšenie petechií od bežnej vyrážky skúste sklíčkovú metódu. V domácich podmienkach sa najjednoduchšie vykoná ako test pomocou pohára. Priehľadným pohárom zatlačte na kožu a sledujte, čo sa s vyrážkou deje. Petechie sú vlastne malé modrinky. Pri vystavení tlaku preto z kože nemiznú. Bežné pupienky spôsobené obyčajnou vyrážkou však pod tlakom vyblednú.

Vírusová meningitída

Meningitídy spôsobené vírusmi majú často dvojfázový priebeh. Po nakazení vírusom pacient prekoná prvú fázu ochorenia, ktorá pripomína pokojne chrípku alebo bežné prechladnutie. Vírus sa však v tele stále množí a následne prepukne v plnej sile v druhej fáze už s klasickými príznakmi meningeálneho syndrómu. Medzi oboma fázami môže byť niekoľkodenná latentná fáza choroby, keď človek nepociťuje vôbec žiadne problémy.

Vírusovým meningitídam chýba typický príznak spočívajúci vo vzniku kožných petechií. Tiež oneskorenie medzi nákazou a plným prejavom príznakov sťažuje odhalenie vírusových zápalov mozgových blán. O to dôležitejšie je hľadať súvislosť medzi nedávno prekonanými infekciami alebo okolnosťami, ktoré mohli mať v minulých týždňoch vplyv na zdravie:

• Nemal som prisatého kliešťa? Zdržiaval som sa nedávno v prírode ?
• Nevšimol som si pri sebe v poslednom čase nejaké vyrážky?
• Nemal som v poslednej dobe opar?
• Neprerobil som v poslednej dobe prechladnutie?
• Ktoré štáty som v poslednej dobe navštívil?
• Aká je moja anamnéza z hľadiska rizikového sexuálneho správania?

Vírusové meningitídy sú častejšie ako bakteriálne. Oproti bakteriálnym prebiehajú vírusové zápaly mozgových blán miernejšie. To však neznamená, že nejde o veľmi závažné infekcie. Aj v prípade vírusového pôvodu môže zanechať zápal mozgových blán trvalé následky a pri ťažkom priebehu skončiť smrťou.

Bakteriálny zápal mozgových blán

Bakteriálne meningitídy sú veľmi závažné infekcie. Priebeh je veľmi rýchly a vyžaduje okamžitú lekársku pomoc. Aj napriek včasnému zahájeniu liečby meningitídy však môžu niektoré prípady končiť smrteľne. Niekedy u vyliečených pacientov po prekonaní hnisavého zápalu mozgových blán následky v podobe porúch spánku, nervových obrn, poškodenie sluchu alebo zraku nevratne pretrvávajú do konca života. Časté sú tiež silné bolesti hlavy, ktoré vyliečený pacient pociťuje ešte dlho po dokončení liečby

Hnisavé meningitídy môžu vyvolať rôzne baktérie. U novorodencov, ktorí nemajú takú odolnú hematoencefalickú bariéru chrániacu mozog, môže ísť o baktérie Escherichia coli (E. coli), Klebsiella alebo Haemophilus influenzae. Haemofily sú tiež pôvodcami detských meningitíd. Najčastejší pôvodcovia zápalov mozgových blán – pneumokoky a meningokoky – sú obvyklými pôvodcami meningitíd vo všetkých vekových kategóriách vrátane dospelých.

Meningokoková meningitída

Meningokoky sú baktérie Neisseria meningitidis. Táto baktéria sa prenáša kvapôčkami vzduchom alebo bozkávaním. Na prenos je totiž potrebný blízky kontakt. Zákernosť meningokokov tkvie v tom, že niekoľko percent ľudí (v SR sa hodnota odhaduje na 10 %) v populácii sú jej bezpríznakoví nosiči. Meningokoky sú u nich teda na slizniciach, ale nevyvolávajú žiadne ochorenie. Na prepuknutie choroby sú náchylné deti a mladí ľudia do 30 rokov, aktívni aj pasívni fajčiari alebo ľudia oslabení stresom a vyčerpaním.

Neisseriou je 15 druhov tzv. sérotypov. Najbežnejšia je Neisseria meningitidis séroskupiny B, ďalej sa často vyskytujú skupiny A, C, X, W, Y. 

Pneumokoková meningitída

Pneumokoky alebo Streptokoky pneumoniae sú pomerne bežné baktérie. U mnohých ľudí sa bežne nachádza na sliznici dýchacích ciest a nevyvolávajú žiadne príznaky chorôb. U detí sa „premorenosť“ pneumokokmi odhaduje dokonca medzi 20 – 40 %. Pokiaľ dôjde k rozvoju invazívnej pneumokokovej infekcie a baktérie preniknú do krvi, mozgovomiechového moku, stredného ucha alebo do pľúc, dochádza k rozvoju vážnych ochorení – septikémia, zápal mozgových blán, zápal stredného ucha, zápal pľúc.

Prevencia meningitíd

Je možné zápalom mozgových blán predchádzať? Ochranu poskytuje v prípade niektorých pôvodcov meningitídy očkovanie:

• Očkovanie proti pneumokokom – patrí medzi nepovinné očkovania hradená deťom do 7 mesiacov veku, rizikovým pacientom (porucha funkcie sleziny, imunodeficiencie) a ľuďom starších ako 65 rokov.
• Očkovanie proti meningokokom – vakcína proti meningokokom môže byť zameraná proti najčastejšiemu sérotypu B alebo ako tetravalentná vakcína proti Neisseriám A, C, W, Y. Tieto dva typy vakcín je možné kombinovať a zaistiť tak ochranu proti nákaze týmito typmi meningokokov súčasne. Hradené sú tieto vakcíny deťom do jedného resp. dvoch rokov veku a dospievajúcim medzi 14 a 15 rokmi. Očkovanie na meningokoky sa odporúča aj pri cestovaní do destinácií so zvýšeným výskytom tohto ochorenia.

Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde – ide o nepovinné očkovanie, na ktoré zdravotné poisťovne často prispievajú svojim klientom v rámci benefitných programov. Kliešťovej encefalitíde sa venujeme podrobne v samostatnom článku:

Prejsť na článok ,,Kliešťová encefalitída''

Popri očkovaní nejde zabúdať ani na bežné hygienické zásady na prevenciu infekčných chorôb – správne umývanie rúk a vyhýbanie sa kontaktu s chorými osobami. Dôležitou ochrannou líniou je aj vaša vlastná imunita, o ktorú sa treba starať po celý rok.

Nezabúdajte svoje zdravie chrániť aj pri cestovaní a pred návštevou exotických destinácií si zistite všetky informácie o odporúčanom cestovateľskom očkovaní pre danú lokalitu. Ale ani pri pobyte na záhrade alebo na chalupe nezabúdajte na svoje zdravie a chráňte sa pred kliešťami.

Autor : Petra Večeřová

ZDROJE

• Zánět mozkových blan (meningitida). nzip[online]. [cit. 2024-01-19]. Dostupné z: https://www.nzip.cz/clanek/817-zanet-mozkovych-blan-meningitida
• Invazivní meningokoková onemocnění (IMO). nzip[online]. [cit. 2024-01-19]. Dostupné z: https://www.nzip.cz/clanek/47-meningokokove-onemocneni
• Pneumokoková onemocnění. nzip[online]. [cit. 2024-01-19]. Dostupné z: https://www.nzip.cz/clanek/48-pneumokokova-onemocneni
• Meningitida. Lékaři bez hranic [online]. [cit. 2024-01-19]. Dostupné z: https://www.lekari-bez-hranic.cz/meningitida
• SKURÁK, Michal; CHRDLE, Aleš. Aseptické neuroinfekce. Neurologie Pro Praxi, 2021, 22.4.
• Meningococcal Disease.Centres for Disease Control and Prevention [online]. [cit. 2024-01-19]. Dostupné z: https://wwwnc.cdc.gov/travel/yellowbook/2024/infections-diseases/meningococcal-disease

Ochrana pred kliešťami a hmyzom