DÔLEŽITÉ INFO O CUKROVKE

Čo je cukrovka?

Cukrovka = Diabetes mellitus - sú to ochorenia, pre ktoré je charakteristická zvýšená hladina krvného cukru (glukózy). Za normálnych okolností si organizmus udržuje túto hladinu (glykémiu) v úzkom rozmedzí, nalačno medzi 3,8 a 5,6 mmol/l. Po jedle môže glykémia ľahko stúpnuť, ale nemala by presiahnuť hodnotu 7,8 mmol/l (pri meraní 1 hod. po jedle). O jasnom diabete hovoríme, keď sú hodnoty nalačno už okolo 7 mmol/l alebo po jedle vyššie ako 11,1 mmol/l. Pri hodnotách na rozmedzí sa jedná o tzv. poruchu glukózovej tolerancie. Zmerať hodnotu krvného cukru vám môžu aj naši kolegovia v lekárňach. 
Cukrovka je spojená s poruchou vylučovania alebo účinku inzulínu a sprevádza ju aj porucha metabolizmu cukrov, tukov a bielkovín. Rozlišujeme dva hlavné typy: diabetes mellitus 1. typu (DM1) a 2. typu (DM2) a okrem toho tehotenský (gestačný) diabetes a iné.

Slovenská republika patrí medzi krajiny s vysokým výskytom cukrovky. Podľa údajov NCZI z roku 2022 počet liečených diabetikov všetkých kategórií spolu vzrástol v rokoch 2009 – 2021 o 5,3%, z toho vzostup počtu diabetikov 2. typu predstavoval nárast o 7,2% na 325 084.
Okrem toho je potrebné počítať aj s nediagnostikovanými pacientmi, podľa odhadov až 16 % o svojej chorobe nevie. Na Slovensku je 7% pacientov s DM I. typu, 91,4% II. typu a po 0,8 sú tehotenská cukrovka a iné.

Takmer každý šiesty občan SR má cukrovku.

Hlavnú úlohu pri udržiavaní glykémie hrá hormón inzulín, ktorý sa tvorí v tzv. β-bunkách (beta) Langerhansových ostrovčekov v pankrease, odkiaľ sa riadene uvoľňuje do krvi. Inzulín spôsobuje, že sa glukóza dostáva do cieľových tkanív, hlavne do pečene, svalov a tukového tkaniva. Tu sa krvný cukor použije buď priamo ako zdroj energie, alebo vytvorí zásobný glykogén pre krátkodobú potrebu v pečeni a svaloch alebo sa tvorí tuk ako zásobný zdroj. Má aj anabolický efekt. 

Glukóza je na fungovanie organizmu potrebná neustále a pre mozog predstavuje jediný zdroj energie. Do tela sa dostáva predovšetkým z potravy. Rôzne druhy sacharidov a škrobov sa v tráviacom trakte priamo alebo nepriamo štiepia na glukózu, ktorú potom inzulín „odpratáva“, aby sa nehromadila v krvi. Krvný cukor sa ale môže v tele priamo tvoriť z iných látok, čo je dôležité najmä medzi jedlami a v čase hladu. Jeho hlavným zdrojom je práve pečeňový glykogén. Inzulín sa priebežne uvoľňuje do krvi 24 hodín denne. Po príjme potravy začne hladina krvného cukru stúpať a okamžite sa uvoľní väčšie množstvo inzulínu. Na to najviac reaguje pečeň a zachytáva glukózu z krvi a súčasne spúšťa tvorbu zásobných produktov. V období medzi jedlami inzulín bráni tomu, aby sa zásobné látky neuvoľňovali do krvi zbytočne a zabezpečuje priebežné využívanie glukózy bunkami tela. 

Kedy vzniká cukrovka

Cukrovka vzniká, pokiaľ Beta-bunky produkujúce inzulín zaniknú (DM 1. typu), nie sú dostatočne funkčné alebo sú odstránené (napr. pri odstránení pankreasu). Choroba sa prejaví chudnutím, častým močením, celkovou slabosťou a nevoľnosťou. Ak by sa nezačala liečba inzulínom, pacient by zomrel. 
Alebo pokiaľ telesné tkanivá na pôsobenie inzulínu málo reagujú alebo je jeho tvorba nedostatočná. Pri diabete 2. typu, sa však oba faktory kombinujú.

V minulosti sa cukrovka pozorovala tak, že človek trpel veľkým smädom a veľa močil. Pri koncentrácii glukózy v krvi viac ako 10 mmol/l začnú obličky prepúšťať glukózu do moču. Z toho dôvodu majú diabetici aj častejšie infekcie močových ciest. Cukor so sebou do moču strháva aj vodu, sodík a draslík a môže dôjsť k dehydratácii až kolapsu. Nedostatok inzulínu vedie k uvoľňovaniu glukózy do krvi, k poruche tvorby bielkovín a nakoniec k metabolickému rozvratu. Keď glukóza nemôže normálne vstupovať do buniek, hromadí sa v krvi s čím súvisí poškodzovanie štruktúr na ktoré sa viaže – či už červené krvinky, ale hlavne cievy. Preto aj laxný prístup k liečbe najprv nebolí, ale jeho dôsledky sú nezvratné a môžu viesť až k slepote, poruche erekcie, neuropatickým bolestiam, diabetickej nohe a i.

Liečba diabetu I.  typu

V liečbe diabetu 1. typu ide o udržiavanie glykémie tak, aby bol čo najvernejšie napodobnený normálny stav. Za normálnych okolností je inzulín potrebný neustále, ale jeho hladina je nízka. Po jedle, ktoré obsahuje sacharidy (rôzne typy cukrov ako napr. repný cukor, ovocný cukor, glukóza, škrob a i.), stúpa uvoľňovanie inzulínu, ale po vstrebaní glukózy a „spracovaní“ prijatého jedla zase pomerne rýchlo klesá. Diabetici 1. typu si podávajú inzulín najčastejšie v 4 denných dávkach: rýchlo pôsobiaci inzulín 3x denne, 10-15 min. pred jedlom a celodenne pôsobiaci inzulín 1x denne (obvykle na noc). Keďže inzulín je bielkovina a nedokázal by prejsť cez tráviaci trakt bez zmeny a rýchlo, podáva sa injekčne do podkožného tkaniva. Odtiaľ sa uvoľňuje v závislosti na tom, či ide o tzv. denný - rýchlo (pred jedlom) alebo nočný pomaly (ten sa uvoľňuje počas 24 hodín).

Najčastejšie sa používa inzulínové perá, do ktorých sa vkladajú náplne s inzulínom. Je praktické, jednoduchým otočením sa nastaví počet jednotiek inzulínu, ihla v špičke sa po každej aplikácii dá vymeniť za novú jednorazovú. V minulosti sa používali jednorazové inzulínové striekačky, oveľa menej pohodlný spôsob. Novou technickou možnosťou je inzulínová pumpa. Tá podáva inzulín v malej dávke podkožne trvalo a pred jedlami si pacient podá navolí podanie nárazovej dávky v závislosti od súčasnej hladiny krvného cukru a množstva jedla, ktoré plánuje zjesť. Dôležitá je údržba kanyly a miesta vpichu, aj preto, že cukrovkári majú zhoršené hojenie rán.

Faktom je, že udržiavanie glykémie blízko normy je potrebné, aby neskoré orgánové komplikácie diabetu boli miernejšie a objavili sa až po dlhom čase od vzniku ochorenia. Limitujúcim faktorom však zostáva riziko hypoglykémie, ktoré sa vyskytuje tým častejšie, čím sa snaží pacient udržiavať hladinu inzulínom čo najbližšie normálu. 

Hypoglykémia je nízka hladina glukózy v krvi a je opakom hyperglykémie. Vzniká napr. pri nadmernej záťaži a hladovaní, ale častejšie sa s ňou stretneme u pacientov s cukrovkou pri prehnanej alebo príliš skoro pred jedlom podanej dávke inzulínu či iných liekov (pacient si podá inzulín, ale nenaje sa do 15 min). Predchádzajú tomu príznaky, ktoré sú vyvolané uvoľnením stresového hormónu adrenalínu. Spôsobí potenie, tras a búšenie srdca, „videnie hviezdiečiek“. Skúsení cukrovkári si to dokážu včas uvedomiť a môžu vzniku ťažkej hypoglykémie predísť tým, že zjedia niečo s obsahom cukru (alebo aspoň škrobu).

Diabetes mellitus 2. typu

Diabetes mellitus 2. typu je civilizačným ochorením, ako následok životného štýlu so sedavým spôsobom života a nadbytočným príjmom potravy. Neschopnosť odoprieť si je v čase ľahkej dostupnosti priemyselne spracovaných potravín s všadeprítomným obsahom cukrov veľkým problémom. Je potrebné aby sa pacient s ochorením DM2 zoznámil s novými poznatkami a liečebnými postupmi, ale aj s režimovými opatreniami, ktoré zlepšia jeho životný štýl. Dobrá  spolupráca s rodinou a s lekárom je základným predpokladom úspechu.

Problémom je, že samotné ochorenie býva neskoro diagnostikované a liečba a prevencia prichádza, až keď sú prítomné nezvratné poškodenia. Okrem porúch metabolizmu glukózy, čo vplýva na okamžitú energiu sa prejavujú aj ďalšie poruchy týkajúce sa metabolizmu. Nejde o jedno ochorenie, ale môže zahŕňať inzulínovú rezistenciu, kedy tkanivá v tele nedokážu správne reagovať na vysokú hladinu cukru v krvi a zároveň časom dochádza aj k zníženému vylučovaniu inzulínu, čo problém ešte viac prehlbuje. Bez dobrej liečby môže cukrovka 2. typu viesť k vážnym krátkodobým aj dlhodobým komplikáciám. Medzi krátkodobé zdravotné problémy patrí napr. nízka hladina cukru v krvi (riziko odpadnutia) a ketoacidóza (diabetické prekyslenie organizmu). Medzi dlhodobé komplikácie patrí diabetická retinopatia (ochorenie očnej sietnice), nefropatia (ochorenie obličiek), neuropatia (postihnutie nervov) a postihnutie ciev. Cukrovka patrí k najzávažnejším rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení, ktoré sú dlhodobo najčastejšou príčinou smrti.
V rozvoji ochorenia hrá dôležitú úlohu obezita, kedy aj tukové tkanivo má hormonálnu aktivitu a ovplyvňuje procesy v tele, pridružuje sa chronický zápal, oxidačný stres a pridávajú sa ochorenia obličiek a problémy so zvýšeným krvným tlakom či zvýšenou hladinou cholesterolu a triglyceridov, Tento mix vytvára významné riziko vzniku aterosklerózy (potenciál pre upchatie cievy a vznik trombózy, srdcového infarktu a mozgovej mŕtvice) .

Prevencia a liečba DM II. typu

Prevencia vzniku DM 2. typu začína zdravou životosprávou, ktorá pomáha udržovať dobrú účinnosť inzulínu. Už rozvinutú poruchu je možné a potrebné liečiť pomocou liekov na predpis, ktoré:

• zlepšujú účinnosť inzulínu 
• stimulujú jeho prirodzené vylučovanie do krvi
• spomaľujú vstrebávanie cukrov v tráviacom trakte
• znižujú pocit hladu
• podporujú zachované beta-bunky
• odvádzajú glukózu do moču, čím pomáhajú znižovať jej koncentráciu v krvi. 

Ak sa pacientovi nepodarí schudnúť, do úvahy pripadajú zákroky chirurgické (podväz žalúdka), čo môže viesť až vymiznutiu ochorenia. 

Prevencia komplikácií cukrovky však nespočíva len v strážení hladiny cukru v krvi. Liečba zahŕňa komplexný prístup a preventívne opatrenia aj v oblasti životného štýlu. Pacient musí byť dobre zaškolený, aby vedel správne používať lieky, ale aj aby poznal potraviny, ktoré prijíma v strave. Tu je dôležitý vplyv rodiny a blízkych – aj kvôli tomu, že liečba je väčšinou doživotná a zakladá sa na sebadisciplíne a striedmosti. Motivácia dodržiavať režimové opatrenia, zmeniť stravovacie návyky a odstrániť zlozvyky, schudnúť, dodržiavať správne načasované podávanie liekov, tu naráža na limity našej pohodlnosti, nedbanlivosti, lenivosti, či odporu voči cudzím zásahom do života. 
Diabetici sa pravidelne podrobujú preventívnym vyšetreniam očného pozadia a skríningu neuropatie, funkcie obličiek a pravidelne navštevujú diabetologickú ambulanciu.

Veľmi užitočným nástrojom je denník diabetika. Nemusí obsahovať presne predpísané atribúty. Je to denník iba pre vás a je vhodné, aby ste si ako diabetik zaznamenali namerané hodnoty glykémie, čo ste jedli, aké množstvo, akú kalorickú hodnotu má jedlo. Je vhodné si zaznačiť aj náladu, to čo je pre Vás dôležité. Aj vďaka tomu sa môžete naučiť vzťah medzi jedlom a pomerne rýchlo porozumieť glykémii a odozve na jedlo. Vyžadujú si to aj niektorí lekári, vďaka čomu môžu viesť svojich pacientov k samostatnosti v manažmente ich cukrovky. 

Hoci niektorým rizikám úplne predísť nevieme, rozhodne je možné sa vyhnúť fajčeniu, ktoré preukázateľne zhoršuje prakticky všetky komplikácie cukrovky.

Liečba sa okrem samotného ochorenia ďalej zameriava na jednotlivé poškodenia orgánov - podávajú sa lieky alebo výživové doplnky na zlepšenie kondície nervových buniek, používajú sa ochranné zdravotnícke pomôcky pri vzniku chronických rán, ktoré sa ťažko hoja. 

Genetika a výskyt v rodine

Pretože príčina cukrovky 1. typu nie je doposiaľ známa, nie je ani možná jeho prevencia. Ochorenie v SR postihuje asi 7 % obyvateľov a je zatiaľ nevyliečiteľné. Riziko vzniku cukrovky 1. typu podľa štatistiky ak má cukrovku vo vašej rodine:

• Nikto 0,4 %
• Matka 1–4 % (menšia u starších matiek)
• Otec 3-8%
• Obaja rodičia až 30%
• Súrodenec 3–6 %
• Dvojvaječné dvojča 8 %
• Jednovaječné dvojča 10% do 10 rokov, 65% do 60 rokov

U diabetu 1. typu riziko vzniku výrazne zvyšuje pomerne malá skupina génov, ktoré kódujú niektoré imunologické znaky na ľudských bielych krvinkách (tzv. HLA antigény). Niektoré ich formy (alely) riziko diabetu zvyšujú (najmä 2 konkrétne), iné ho naopak môžu znižovať (iné dve). Keďže sa dedia po rodičoch u detí sa môžu rôzne skombinovať. Asi 90 % pacientov s cukrovkou 1. typu sú nositeľmi aspoň jednej z dvoch uvedených rizikových alel. Do popredia sa dostávajú genetické testy, ktoré môžu odhaliť náchylnosť k cukrovke a vhodne pristupovať k sledovaniu a testovaniu disponovaných ľudí. 

Diabetes 2. typu: tu je situácia zložitejšia. Existuje viac ako 40 génov, ktoré majú súvis s DM2. Navyše oveľa viac sa uplatňujú vplyvy prostredia a tiež rodinné zvyky, ako napríklad nadmerná konzumácia jedla a nedostatok pohybu. Návyky starých rodičov a rodičov sa negenetickou cestou prenášajú na deti. Sem patrí prejedanie, nevhodné zloženie potravy, nedostatok pohybu, fajčenie, ale aj vysedávanie pri obrazovkách. 

Podľa štatistických údajov je však možné zhrnúť, že u príbuzných s diabetom 2. typu (súrodencov a detí) je celoživotné riziko vzniku rovnakej poruchy 5–10x väčšie ako u ostatných vekovo a hmotnostne porovnateľných osôb. Takmer 40 % pacientov s diabetom 2. typu má medzi blízkymi príbuznými aspoň jednu osobu s podobným ochorením.

Dobre preskúmaným príkladom je výskyt diabetu 2. typu u Indiánov kmeňa Pima, ktorí boli pôvodne prispôsobení náročnému životu v púštnom prostredí. Dnes, ak títo Indiáni žijú v ekonomicky chudobnom Mexiku, majú prevalenciu (výskyt v populácii) diabetu 2. typu 6,9 %, avšak pokiaľ žijú v bohatých Spojených štátoch amerických, sú poberateľmi štátnej pomoci a väčšinou nepracujú, majú prevalenciu 38 %, čo je jedno z najvyšších čísel na svete. Napriek tomu, že majú veľmi podobnú genetiku. 

Zaujímavosti z histórie

Prvá zmienka o diabete bola nájdená v Egypte na papyrusových zvitkoch z roku 1552 pr.n.l.
Kým ľudia objavili princíp cukrovky skúšali liečenie hladom a podvýživou.
Ovsené liečenie podľa Noordena spočívalo v podávaní ovsenej polievky, masla, bielka, čaju, kávy, vína, pálenky (3–4 dni). Tieto dni sa striedali s dňami prísnej zeleninovej diéty (1–2) a potom nasledoval jednodňový pôst a opäť jeden zeleninový deň.

Liečba tukmi pochádzala od francúzskeho lekára E. Maignona a vychádzala z jeho pozorovania spontánneho diabetu u psa, ktorý bol živený výhradne tukmi. Tuky boli podľa neho ideálnym zdrojom energie. Nedá sa opomenúť aj kúpeľnú liečbu, ktorá bola dôležitou súčasťou liečby diabetikov. Liečba pitím alkalických kyseliek podporovala látkovú výmenu, upravovala kyslosť moču a znižovala množstvo acetónu. 

Najvýznamnejším krokom z hľadiska liečby diabetu sa stal objav inzulínu roku 1921, ktorý znamenal novú nádej na život pre diabetikov. O objav inzulínu sa zaslúžila štvorica vedcov, a to škótsky lekár John James Rickard Macleod a traja Kanaďania - Frederik Grant Banting, Charles Herbert Best a James Bertram Collip.

ZDROJE:

https://www.cukrovka.cz/

https://www.standardnepostupy.sk/schvalene-standardne-postupy/

https://www.prolekarniky.cz/casopisy/ceska-slovenska-farmacie/2014-5-4/historie-lecby-diabetu-v-ceskoslovensku-do-roku-1989-50064