TYPY DIABETU

Diabetes mellitus 1. typu

Diabetes 1. typu je autoimunitné ochorenie. Toto znamená, že v konaní ľudského tela dôjde k poruche a imunitný systém postupne zničí Langerhansenove ostrovčeky v pankrease, ktoré vyrábajú hormón inzulín. Tento hormón funguje ako kľúč k otváraniu "zámkov" buniek, aby glukóza z krvi mohla prejsť do svalov a pečene na ďalšie spracovanie.

Telo tak považuje β bunky v pankrease za cudzorodú časť organizmu a naštartuje autoimunitnú reakciu. Zatiaľ nie je úplne jasné, prečo dochádza k poruche tolerancie imunitného systému voči β bunkám, tvorba protilátok je ale zakódovaná v genetickej informácii jedinca už pred tým, než dôjde k samotnému prepuknutiu choroby a spúšťacím mechanizmom sa potom môže stať napríklad aj obyčajné chrípkové ochorenie.

Ak je inzulínu v krvi málo alebo dokonca žiadny, glukóza z krvi sa nemôže spracovať a organizmus potom trpí nedostatkom energie. A to je ešte len začiatok. Pokiaľ nie je liečba zahájená včas, môže dôjsť až k metabolickému rozvratu organizmu.

V súčasnosti je diabetes 1. typu liečiteľný inzulínom. Pacient je ale celoživotne závislý na jeho pravidelnom podávaní. Inzulín však v tomto prípade nemožno prijímať perorálne, pretože by sa rozložil žalúdočnými šťavami. Preto sa používajú moderné techniky aplikácie, ako napríklad inzulínové perá a inzulínovej pumpy. Čo všetko potrebuje diabetik pre aplikáciu môžete zistiť v kategórii " Potreby pre diabetikov ".

Diabetes 1. typu môže prepuknúť v akomkoľvek veku, najčastejšie sa tak ale stane u detí a osôb do 35 rokov.

Diabetes mellitus 2. typu

Diabetes 2. typu je charakterizovaný inzulínovou rezistenciou a relatívnym nedostatkom inzulínu. Vzniká väčšinou po 40. roku veku, ale k jeho rozvoju môže dôjsť aj skôr. Popri vrodenej predispozície podporujú jeho vznik aj nadváha, nedostatok pohybu a duševný stres.

Príznaky cukrovky 2. typu môžu zostať nezistené (asymptomatické) mnoho rokov a diagnóza je často stanovená až na základe pridružených komplikácií, ktorými môžu byť v krajnom prípade zlyhanie obličiek, poruchy zraku či vredy na nohách. K diagnóze tiež pomerne často dochádza náhodne, pri vyšetrení krvi alebo moču, keď lekár zistí, že sa v nich vyskytuje vysoké množstvo glukózy.

Beta bunky vyrábajú inzulín dostatok, niekedy aj viac ako je potreba. Ale telo nevie na inzulín reagovať, stráca k nemu vnímavosť a vzniká tzv. inzulínová rezistencia. Tento stav súvisí najmä s nadmerným množstvom tuku v tele. Organizmus pacienta musí na udržanie normálnej hodnoty glykémie produkovať stále väčšie množstvo inzulínu. Vo chvíli, keď je schopnosť produkcie inzulínu na maximálnej možnej hranici a telo už nedokáže vyrobiť viac, začne koncentrácia glukózy narastať a choroba sa prejaví.

Pacienti nie sú oproti diabetu 1. typu plne závislí na externom podávanie inzulínu a v mnohých prípadoch stačí k vhodnej liečbe správne nastavené diétne opatrenia obmedzujúce príjem sacharidov a redukcia hmotnosti. Napriek tomu je u časti pacientov nutné navyše podávať tablety - perorálne antidiabetiká. Ak sa vhodná kompenzácia nedosahuje ani diétou ani podávanými antidiabetikami, je nutné začať s aplikáciou inzulínu.

Diabetes 2. typu je najrozšírenejším typom diabetu. V našej populácii prevláda - jedná sa až o 90% diabetikov. Ochorenie sa vyskytuje prevažne v strednom a vyššom veku, pričom s vekom pravdepodobnosť vzniku rapídne rastie. Pokiaľ nie je diabetes včas odhalený a správne liečený, môže negatívne ovplyvniť nielen kvalitu, ale aj dĺžku vášho života.

Tehotenský (gestačný) diabetes

V tehotenstve dochádza vplyvom pôsobenia tehotenských hormónov ku kolísaniu hladiny glykémie. U niektorých žien sa pankreas nedokáže vyrovnať so zvýšenými požiadavkami na inzulín, ktorý by udržal hladinu glykémie v rovnováhe.

Glukóza sa tak v matkinej krvi vyskytuje vo zvýšenom množstve a dostáva sa cez placentu k plodu. Ten potom reaguje zvýšenou tvorbou vlastného inzulínu. Tehotenská cukrovka vedie u dieťaťa k výskytu diabetickej fetopatie, medzi ktorej prejavy patrí vyššia pôrodná hmotnosť a hrozba hypoglykémie po pôrode. Ďalším možným dôsledkom je zvýšená hodnota žlčového farbiva, ktoré spôsobuje novorodeneckú žltačku. Všetky tieto komplikácie sú v súčasnosti ľahko riešiteľné pediatrami a netrvajú po pôrode veľmi dlho.

Žena, ktorá dostane tehotenskú cukrovku, nemusela mať nikdy predtým žiadne ťažkosti a ani genetické dispozície. Zároveň tehotenský diabetes po pôrode vo väčšine prípadov mizne. Udáva sa, že postihuje približne 4% tehotných žien a dnes je zachytený pri plošných krvných testoch, ktoré sa vykonávajú po dvadsiatom týždni tehotenstva.

Špecifické typy diabetu

Výrazne menej často je možné sa stretnúť so špecifickými typmi diabetu, medzi ktoré patria MODY, LADA. Niketoré sa môžu prejaviť pri rôznych endokrinných ochoreniach, v dôsledku užívania niektorých liekov, pri zápale pankreasu a aj pri niektorých genetických ochoreniach.

Typ MODYje podmienený zmenou génov a je diagnostikovaný u mladých osôb. Priebeh má mierny a väčšinou nie je potrebné podávať inzulín. Objavuje sa minimálne v dvoch generáciách v rámci jednej rodiny.

LADA je špecifická podskupina cukrovky 1. typu, ktorá sa objavuje spravidla v pokročilejšom veku. S ohľadom na pomalý priebeh autoimunitnej reakcie pripomína skôr diabetes 2. typu, s ktorým je tiež občas mylne zamieňaný.

Základné informácie o diabete nájdete v článku „Čo je diabetes?“.

Doplnky stravy pre diabetikovPotreby pre diabetikov