ÚNAVOVÁ ZLOMENINA – VZNIK, PREJAVY A LIEČBA

Únavová zlomenina – čo to je a ako sa prejavuje?

Únavové zlomeniny sú drobné trhlinky v kosti, najčastejšie v nosných kostiach dolných končatín, v dolnej časti nohy a chodidiel, ktoré nesú váhu. Spôsobuje ich opakovaná sila, často z nadmerného používania – napríklad opakované skákanie hore a dole alebo beh na dlhé vzdialenosti. Únavové zlomeniny sa môžu vyvinúť aj z normálneho používania kosti, ktorá je oslabená stavom, ako je osteoporóza.

Najčastejšie sa prejavuje ako lokalizovaná, pretrvávajúca bolesť, ktorá sa zhoršuje pri záťaži a môže vyústiť až do bolesti počas každodenných aktivít. Typicky sa zhoršuje pri intenzívnejšej fyzickej aktivite, ako je beh alebo skákanie, a zlepšuje sa v pokoji. Ďalšími príznakmi sú citlivosť a mierny opuch v postihnutej oblasti. Niekedy sa bolesť zvyšuje vo večerných hodinách, prípadne pri pokračovaní v cvičení aj v pokojovej fáze.

Ako sa diagnostikuje?

Lekári môžu niekedy diagnostikovať únavovú zlomeninu z anamnézy a fyzického vyšetrenia, ale často sú potrebné zobrazovacie metódy.

Röntgenové lúče - únavové zlomeniny často nie je možné vidieť na bežných röntgenových snímkach krátko po začiatku bolesti. Môže trvať niekoľko týždňov – a niekedy aj dlhšie ako mesiac – kým sa na röntgenových snímkach prejavia známky únavových zlomenín.

Zobrazovanie magnetickou rezonanciou (MRI). MRI využíva rádiové vlny a silné magnetické pole na vytvorenie detailných snímok vašich kostí a mäkkých tkanív. MRI sa považuje za najlepší spôsob diagnostiky únavových zlomenín. Dokáže vizualizovať poranenia nižšieho stupňa stresu (únavové reakcie) predtým, ako röntgen ukáže zmeny. Tento typ vyšetrenia tiež dokáže lepšie rozlíšiť medzi únavovými zlomeninami a poraneniami mäkkých tkanív.

 

​ Najčastejšie rizikové faktory

Medzi faktory, ktoré môžu zvýšiť riziko únavových zlomenín, patria:

Určité športy. Únavové zlomeniny sú bežnejšie u ľudí, ktorí sa venujú náročným športom, ako sú atletika, basketbal, tenis, tanec alebo gymnastika.

Zvýšená aktivita. Únavové zlomeniny sa často vyskytujú u ľudí, ktorí náhle prejdú zo sedavého spôsobu života na aktívny tréningový režim alebo ktorí rapídne zvýšia intenzitu, trvanie alebo frekvenciu tréningov.

Problémy s chodidlami. Ľudia, ktorí majú ploché nohy alebo vysoké, tuhé klenby, majú väčšiu pravdepodobnosť vzniku únavových zlomenín. K problému prispieva i opotrebovaná obuv.

Oslabené kosti. Stavy, ako je osteoporóza, môžu oslabiť vaše kosti a uľahčiť vznik únavových zlomenín.

Predchádzajúce únavové zlomeniny. Ak ste mali jednu alebo viac únavových zlomenín, vystavujete sa vyššiemu riziku, že ich budete mať viac.

Nedostatok živín. Poruchy príjmu potravy a nedostatok vitamínu D a vápnika môžu spôsobiť, že kosti budú náchylnejšie na vznik únavových zlomenín.

 

Liečba - ako prebieha?

Únavová zlomenina sa lieči pomocou rôznych prístupov v závislosti od závažnosti zranenia a miest zlomenín. Základom liečby je zvyčajne obmedzenie zaťaženia postihnutej oblasti, čo znamená zníženie alebo úplné vyhnutie sa aktivitám, ktoré vedú k opakovanému stresu na kosť. Niekedy sa odporúča použitie ortézy alebo špeciálnej obuvi na stabilizáciu nôh a podporu hojenia. Pri vážnejších prípadoch môže byť nevyhnutný chirurgický zákrok, kde sa do zlomeniny vložia fixácie, ako sú skrutky alebo platničky, ktoré pomáhajú kosti zotaviť sa.

Počas rekonvalescencie je dôležitá fyzioterapia, ktorá pomáha obnoviť pohyb a silu postihnutej oblasti. Po vyliečení sa odporúča postupný návrat k fyzickým aktivitám a zvýšenie záťaže až po plnom zotavení, aby sa predišlo opakovaniu únavovej zlomeniny.

Ak chcete znížiť zaťaženie kosti, kým nedôjde k zahojeniu, možno budete musieť nosiť ortézu alebo použiť barle.

Hoci je to nezvyčajné, operácia je niekedy nevyhnutná na zabezpečenie úplného vyliečenia niektorých typov únavových zlomenín, najmä tých, ktoré sa vyskytujú v oblastiach so slabým zásobovaním krvou. Chirurgický zákrok môže byť tiež možnosťou pri hojení u elitných športovcov, ktorí sa chcú rýchlejšie vrátiť k svojmu športu.

Je dôležité dať kosti čas na zahojenie. Môže to trvať niekoľko mesiacov alebo aj dlhšie. Medzitým sa zamerajte na:

• Oddych. Postihnutú končatinu nechávajte čo najviac v pokojovom stave a nijak ju nepreťažujte.
• Ľad. Na zníženie opuchu a zmiernenie bolesti vám lekár môže odporučiť prikladanie ľadových obkladov na poranenú oblasť podľa potreby – 15 minút každé tri hodiny.
• Pomaly obnovte činnosť. Keď vám váš lekár dá súhlas, pomaly prejdite od činností, ktoré nenesú váhu – ako je plávanie – k bežným aktivitám. Postupne obnovujte beh alebo iné činnosti s vysokým dopadom, pomaly zvyšujte čas a vzdialenosť.

 

​ Lieky a výživové doplnky na podporu hojenia

Na podporu hojenia pri úrazoch môžete využiť i niektoré lieky či doplnky stravy. Ideálne sú na príklad enzýmy, najznámejší Wobenzym je liečivý prípravok, ktorý obsahuje kombináciu enzýmov z prírodných zdrojov. Urýchľujú vstrebávanie opuchov, krvných podliatin a výronov. Môžu tak skrátiť dobu hojenia, čím podporujú optimálny priebeh doliečenia. Wobenzym napomáha liečení úrazov a pri zotavovaní po operáciách. 

Vápnik je základným stavebným prvkom kostí. Po zlomenine môže byť užívanie vápnika dôležité, ak ho neprijímate dostatok v strave. Odporúča sa 1000–1500 mg vápnika denne, avšak je dôležité dbať na to, aby ste ho nekonzumovali príliš veľa, pretože nadmerné dávky môžu viesť k problémom s obličkami alebo srdcovocievnym systémom.

Vitamín D - tento vitamín je nevyhnutný pre správne vstrebávanie vápnika. Doplnky vitamínu D môžu pomôcť zlepšiť hustotu kostí a urýchliť proces hojenia. Dávkovanie je individuálne, no bežné odporúčanie je medzi 800 a 2000 IU denne.

Horčík (magnesium) - horčík je minerál, ktorý pomáha regulovať hladiny vápnika a vitamínu D v tele. Má vplyv na pevnosť kostí a uvoľňuje svalové napätie, čo môže pomôcť pri regenerácii. Denná dávka horčíka by mala byť okolo 300–400 mg.

Vitamín K2 podporuje transport vápnika do kostí a zabraňuje jeho usadzovaniu v cievach. Je preto často odporúčaný spolu s vitamínom D a vápnikom, aby sa zlepšila účinnosť vápnika v kostiach.

Kolagén - kolagén je bielkovina, ktorá tvorí základ spojivového tkaniva a kostí. Pravidelná konzumácia kolagénových doplnkov môže zlepšiť pevnosť kostí a urýchliť hojenie. Ideálne je užívať hydrolyzovaný kolagén, ktorý je lepšie vstrebateľný. Vitamín C podporuje syntézu kolagénu a zlepšuje regeneráciu tkanív. Tento antioxidant tiež podporuje imunitný systém, čo je dôležité pre celkové zotavenie. Odporúčaná dávka je zvyčajne 500–1000 mg denne.

​ ​Ako dlho sa hojí únavová zlomenina? ​

Doba hojenia stresovej zlomeniny sa líši v závislosti od jej polohy, závažnosti a celkového zdravotného stavu pacienta, ale zvyčajne sa pohybuje od 6 do 8 týždňov pre väčšinu únavových zlomenín s náležitým odpočinkom a starostlivosťou. Niektoré zlomeniny, ako napríklad zlomeniny nosných kostí dolnej časti nohy a chodidla, môžu trvať dlhšie.

Zlomeniny chodidiel a členkov: Americká akadémia ortopedických chirurgov (AAOS) vysvetľuje, že únavové zlomeniny v týchto oblastiach sa vo všeobecnosti hoja 6 až 8 týždňov, hoci niektoré môžu trvať až 12 týždňov v závislosti od konkrétnej kosti a závažnosti zlomeniny. Úplné vyliečenie môže vyžadovať vyhýbanie sa aktivitám s veľkým nárazom počas 3-6 mesiacov po počiatočnom zahojení, aby sa predišlo opätovnému zraneniu.

Hojenie únavovej zlomeniny ruky: obvykle trvá približne 6 až 8 týždňov, ale čas sa môže predĺžiť na základe faktorov ako závažnosť zlomeniny, fyzická kondícia pacienta a miera zaťaženia danej oblasti. Zlomenina vyžaduje výrazné obmedzenie pohybu a v mnohých prípadoch nosenie dlahy alebo ortézy. Odporúča sa tiež vyhnúť sa všetkým činnostiam, ktoré by mohli zhoršiť stav, ako sú ťažké alebo opakované pohyby, ktoré mohli pôvodne zlomeninu spôsobiť.

Počas liečenia sa často využívajú postupy na zmiernenie bolesti a zlepšenie prekrvenia, ako napríklad ľadové obklady a niektoré druhy ľahkého cvičenia bez záťaže, napríklad plávanie. Ak je liečba úspešná, postupné zvyšovanie aktivity by malo začať pod dohľadom odborníka, aby sa minimalizovalo riziko opätovného poranenia. Ak hojenie neprebieha ako očakávané, alebo ak sú zlomeniny komplikované, môže sa zvážiť chirurgická intervencia.

​ Prevencia – ako zlomenine predísť?

Cvičenie je jednou z najdôležitejších vecí, ktoré môžete urobiť pre svoje zdravie. Znižuje vysoký krvný tlak a znižuje riziko infarktu, mŕtvice a rôznych druhov rakoviny. Pomáha predchádzať cukrovke 2. typu a pomáha vám kontrolovať hmotnosť. Podporuje lepší spánok. Dokonca zlepšuje vašu náladu a zmierňuje depresiu, stres a úzkosť. Cvičenie je tiež základným návykom pre zdravie kostí.

Za predpokladu, že máte všetko v poriadku a ste pripravení začať, je rozumné poznať niektoré základné bezpečnostné pravidlá. Pri cvičení vždy existuje riziko zranenia – a riziká sa dramaticky zvyšujú s intenzitou vášho tréningu.

Nasleduje niekoľko pokynov na zaistenie bezpečného tréningu:

Rozcvičiť sa. Zahrievanie po dobu piatich až 10 minút pripraví vaše telo na cvičenie tým, že poskytuje viac kyslíka do svalov a zvyšuje rozsah pohybu.

Nepreháňajte to. Pokiaľ už necvičíte často a energicky, naplánujte si, že sa časom prepracujete k aktivitám s vysokou intenzitou. Príliš tvrdá alebo príliš skorá práca môže spôsobiť zranenia z nadmerného používania, ako sú únavové zlomeniny, stuhnuté alebo boľavé kĺby a svaly a zapálené šľachy a väzy.

Cvičte správne cviky. To vám tiež pomôže vyhnúť sa zraneniam. Napríklad, ak necháte koleno natiahnuť sa ďalej dopredu ako konce prstov na nohách, keď robíte výpad, môže to namáhať vaše koleno; používanie správnej formy tomu bráni. Nikdy sa nenúťte ísť ďalej, dvíhať väčšiu váhu alebo robiť viac opakovaní, pokiaľ si pri tom nedokážete udržať dobrú formu.

Nezabudnite sa potom ochladiť a natiahnuť. Postupné spomaľovanie aktivity na konci tréningu namiesto náhleho zastavenia zabráni tomu, aby ste pocítili závraty, čo by mohlo viesť k pádu. Ukončenie niekoľkých strečingov po ochladení zlepší vašu flexibilitu a rozsah pohybu.

Nechajte si čas na odpočinok a zotavenie. Nepokúšajte sa o tréningy s vysokou intenzitou alebo s vysokým dopadom každý deň v týždni. Namiesto toho si medzi intenzívnymi tréningami vyhraďte deň odpočinku (ktorý môže zahŕňať aktivitu s nízkou alebo strednou intenzitou, aby ste sa uistili, že budete mať aspoň päť dní cvičenia v týždni), aby ste sa vyhli vyhoreniu a zraneniam.

Zdroje:

https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/stress-fractures/symptoms-causes/syc-20354057

https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/stress-fractures/diagnosis-treatment/drc-20354063

https://www.health.harvard.edu/healthbeat/injury-prevention-guidelines

https://www.webmd.com/a-to-z-guides/understanding-fractures-symptoms

https://my.clevelandclinic.org/health/diseases/15841-stress-fractures

https://www.ouh.nhs.uk/patient-guide/leaflets/files/41517Pfractures.pdf

American Academy of Orthopaedic Surgeons AAOS