BOLESŤ KĹBOV PRI POHYBE - ČO TO ZNAMENÁ?

Kĺby - ich štruktúra a význam

 

Kĺby sú pohyblivé spojenia dvoch alebo troch kostí, podľa čoho rozlišujeme kĺby jednoduché alebo zložité. Taktiež ich rozdeľujeme na váhonosné kĺby (bedrové, kolenné) a drobné, napr. kĺby ruky.

Kĺby sú nápomocné pri poskytovaní flexibility a vytváraní pohybu v tele. Okrem flexibility sú kĺby zodpovedné za vytváranie stability a udržiavanie primeraného rozsahu pohybu pri určitých činnostiach. Pretože sú stredobodom všetkých pohybov pohybového aparátu, kĺby sú náchylné na bolesť a stuhnutosť, ku ktorej dochádza najmä pri artritíde.

Každý kĺb má svoj obal - kĺbne puzdro, ktoré má z vnútornej strany výstelku (synovia). Tá produkuje mazivo tzv. synoviálnu tekutinu, ktorá napomáha hybnosti kĺbu, zabezpečuje hladký pohyb kĺbov a zamedzuje ich nadmernému treniu. Jednou z hlavných zložiek synoviálnej tekutiny je kyselina hyalurónová. Kosti sú v rámci kĺbu obalené chrupavkou, čím je zabezpečené, aby sa jednotlivé kosti navzájom nedotýkali.

Príčiny a prejavy bolesti kĺbov

 

Bežné typy bolesti kĺbov zahŕňajú bolesť kolena, ramena, bedrového kĺbu, lakťa, bolesť nôh vrátane členkov a prstov na nohách, bolesť rúk vrátane zápästia a prstov. Bolesť kĺbov vzniká z rôznych príčin. 

Bolesti kĺbov môžete pociťovať buď iba pri nejakej aktivite, pohybe alebo nepretržite, kedy už hovoríme o chronickej bolesti kĺbov. Dôvodov bolesti kĺbov je viacero. Niekedy je bolesť kĺbov výsledkom choroby alebo zranenia. Častou príčinou je aj artritída.

Základom je odpozorovať, či ide o bolesť jedného alebo viacerých kĺbov, či sa vyskytuje len po záťaži alebo aj v pokoji, v noci na lôžku a pod. Treba si všímať či je kĺb aj začervenaný a opuchnutý. Na základe tohto vieme určiť, nakoľko je problém závažný. Pokiaľ máme kĺby iba preťažené z náročnejšej fyzickej aktivity, väčšinou stačí iba šetriaci režim bez zbytočného tlaku na kĺb.   

Bolesti drobných kĺbov sa najčastejšie spájajú s artritickou bolesťou, pričom pri bolestiach váhonosných kĺbov sú primárne dôvody opotrebovanie kĺbu vekom alebo po záťaži.

Osteoartróza je degeneratívne ochorenie chrupavky a patrí medzi najčastejšie ochorenia kĺbov. Je možné ju diagnostikovať len na základe röntgenologického vyšetrenia. Začína degradáciou chrupavky a má 4 štádiá, pričom prvé je počiatočné, keď sa kĺbová štrbina zúži. Pri poslednom štádiu kĺbová štrbina takmer mizne. Postupuje pomaly a má tendenciu postihovať bežne používané kĺby, ako sú zápästia, ruky, boky, kolená. Kĺby sú bolestivé a stuhnuté. Osteoartróza sa vyvíja pomaly a zvyčajne sa vyskytuje v strednom veku. Rizikovým faktorom je obezita, avšak aj vrcholový šport, pri ktorom dochádza k opotrebovaniu kĺbov omnoho skôr. 

 

Bolesť kĺbov pri športe

 

Mávate bolesti kolena pri športových aktivitách? Najčastejšie dôvody sú natiahnutie väzov, natrhnutie menisku a tzv. bežecké koleno . Ak máte staré zranenie kolena, ktoré nebolo správne liečené, môže sa z času na čas bolesť znova objaviť. 

Veľmi častým fenoménom pri športových aktivitách je tzv. bežecké koleno. Kolenný kĺb je najväčším a najzložitejším kĺbom. Z pohľadu funkcie je to kĺb mimoriadne exponovaný a potenciálne veľmi ľahko zraniteľný. Pri behu zvyčajne najviac pociťujeme bolesť kolena, ktorá je najviac spôsobená bežeckým kolenom, resp. burzitídou kolena (zápal mazového vačku v blízkosti kĺbu). Väčšina zranení kolena súvisiacich s behom je výsledkom príliš rýchleho zvyšovania tempa. Ak pri behu pociťujete bolesť kolena, treba zvoľniť tempo a v prípade silnejšej bolesti užiť krátkodobo lieky proti bolesti. Charakteristickým znakom bežeckého kolena je tupá bolesť v okolí alebo za kolenným jabĺčkom, najmä tam, kde sa stretáva so spodnou časťou stehennej kosti. 

Fyzická aktivita pri bolesti kĺbov

 

I keď by sa mohlo zdať, že pri bolestiach kĺbov a z toho vyplývajúcich obmedzeniach pri pohybe, je ideálne úplne prestať so športovými aktivitami, opak je pravdou. Napriek bolestiam určite nie je vhodnou alternatívou úplne sa prestať hýbať. Zostaňte fyzicky aktívni, zamerajte sa na mierne cvičenie a zníženie intenzity. Treba zvoliť taký druh pohybu a športovej aktivity, pri ktorej kĺby až tak netrpia. Najprirodzenejším pohybom pre človeka je chôdza. Chôdza je často podceňovaná, je to však najobyčajnejšia a najprirodzenejšia ľudská činnosť, pri ktorej si uchováte kondíciu tak fyzickú, ako aj psychickú.

Ďalšou ideálnou aktivitou je plávanie, kedy je tlak na kĺby v porovnaní s inými športami minimálny. Odporúča sa aj joga, ktorá zlepšuje flexibilitu v okolí kĺbov. Bicyklovanie je vhodné v súvislosti s tým, že vďaka sedadlu sa znižuje záťaž z kolien a odľahčia sa kĺby. Pri akejkoľvek fyzickej aktivite treba mať na mysli, že prioritou je čo najviac šetriť kĺby a znižovať tlak na ne.

Beh, napriek tomu, že je výborným kardiotréningom, je v tejto súvislosti práve tou nevhodnou aktivitou, pri ktorej sa kĺby preťažujú, najmä ak bežíte po tvrdom povrchu a nemáte dostatočne odpružené topánky.

Všetky z uvedených fyzických aktivít zároveň pomáhajú udržiavať telesnú hmotnosť v zdravom rozmedzí, čim sa zníži záťaž na kĺby.

​ Ako na bolesť kĺbov?

 

Všadeprítomné reklamy na zázračné prípravky zlepšujúce kvalitu kĺbov až do takej miery, že budeme schopní doslova behať po horách nás atakujú z každej strany. Ako však zistiť, ktorý prípravok je naozaj vhodný?

Prípravky proti bolesti kĺbov

Najčastejšie používané sú lieky proti bolesti a chondroprotektíva, z ktorých môžeme za najkvalitnejšie molekuly považovať chondroitín sulfát a glukozamín sulfát. Tieto dve látky sú relatívne bezpečné a môžu sa užívať dlhodobo v porovnaní s liekmi proti bolesti. Nájdeme ich aj vo viaczložkových prípravkoch, v tzv. kĺbovej výžive. 

Protizápalové lieky sú veľmi obľúbené, keďže rýchlo uľavujú od bolesti, avšak neriešia príčinu, ide len o potlačenie symptómov a sú vhodné len na krátkodobé užívanie pri akútnej bolesti. Existujú buď vo forme tabliet, resp. kapsúl alebo ako gély či masti (Voltaren, Nalgesin, Ibalgin). Dlhodobo nie je vhodné užívať tieto lieky perorálne z dôvodu možného výskytu žalúdočného vredu a ďalších nežiadúcich účinkov.

Kolagén – sa za posledné roky stal veľmi obľúbeným prípravkom. Ako teda funguje a kedy ho užívať? Kolagén je prirodzenou súčasťou chrupavky a tvorí jej najväčšiu časť. Nájdeme ho vo forme výživových doplnkov. Po perorálnom užití však nie je schopný celý sa vstrebať z dôvodu, že ho tvoria veľké vlákna. V čreve sa ale dokáže rozdeliť na menšie časti - aminokyseliny, resp. peptidy. Tie sa dostanú do krvi a organizmus ich využije ako zdroj bielkovín. 

Vhodný je ešte v štádiu, keď sú bolesti len ojedinelé, pomáha pri rannej stuhnutosti kĺbov, pokiaľ sú však bolesti kĺbov chronické, treba prejsť na kĺbovú výživu.

Chondroitín sulfát je registrovaný ako liek a je určený na liečbu degeneratívnych ochorení kĺbov. 

Glukozamín sulfát je prirodzenou súčasťou medzibunkovej hmoty u ľudí a podieľa sa na syntéze ostatných zložiek chrupavky. Existuje buď samostatne alebo v kombinácii. 

Možnosťou liečby sú aj lieky, ktoré sa aplikujú priamo vpichom do kolena, čo je však, samozrejme, v réžii lekára.