AKTINICKÁ KERATÓZA

Aktinická keratóza (AK), synonymom je solárna keratóza je veľmi častý epiteliálny tumor, z ktorého sa môže vyvynúť spinocelulárny karcinóm. Je charakteristická zväčša mnohopočetnými keratózami so šupinami farby kože, tiež červenými alebo hnedými a to na miestach vystavených slnečnému žiareniu. Postihuje dospelých, so stúpajúcim vekom má vyšší výskyt.

Vznik ochorenia

Veľká väčšina aktinických keratóz vzniká u ľudí so svetlou pokožkou (fototyp I. a II.), ktorí sa veľa vystavovali slnečnému svetlu. Začína v strednom veku, častejšie sa vyskytuje u mužov ako u žien. Najviac ohrození sú ľudia, ktorí boli po dlhý čas vystavení pôsobeniu slnka - pracujúci na poli, námorníci, horskí nosiči a tí, ktorí sa veľa a radi opaľovali. Početnosť ochorenia u dospelých Európanov je 15% mužov a 5% žien a vo vekovej skupine nad 70 rokov stúpa na 34% resp. 18%.

Zmeny na koži

Dlhodobé vystavenie slnečnému žiareniu (hlavne UVB) spôsobuje kumuláciu poškodení keratocytov (kožných buniek). Aktinické keratózy nikdy nevznikajú na normálnej koži. Pôsobením UV-žiarenia dochádza k poškodeniu genetického materiálu buniek pokožky a následnej premene na anaplastické (nádorové) bunky.

AK je ohraničené, olupujúce sa začervenané poškodenie kože so zdrsneným povrchom. Väčšinou veľkosti do 1 cm, niekedy aj viac. Spravidla bývajú mnohopočetné. Vyskytujú sa na miestach, ktoré nie sú zakrývané oblečením: hlava, krk, chrbát ruky (záprstie), ale môžu sa vyskytovať kdekoľvek na koži. Rozlišujeme tieto klinické formy aktinických keratóz: erytematóznu, hypertrofickú, atrofickú, pigmentovanú, lichenoidnú a cornu cutaneum.

Diagnostika

Diagnostikovať AK kvôli prejavom zvyčajne nie je problém. Na potvrdenie môže poslúžiť lekárovi dermatoskopia. Biopsia (odber tkaniva) a histologické vyšetrenie sa vykonáva hlavne ak sa nedá vylúčiť spinocelulárny karcinónm (zhubný nádor vychádzajúci z epitelového tkaniva), alebo ak nedošlo k regresii po liečbe. Medzi rizikové znaky patrí zhoršenie začervenania, zdurenie, prítomnosť papúl alebo krvácanie.

Liečba

Zmyslom a cieľom liečby aktinickej keratózy je liečba viditeľných prejavov aj liečba okom neviditeľných prejavov ochorenia, zlepšenie estetického vzhľadu pacienta, zníženie pravdepodobnosti vzniku nových prejavov a/alebo zníženie recidív a prevencia prechodu do spinocelulárneho karcinómu a metastáz.

Možnosti liečby:

• kryoterapia - ide o fyzikálnu metódu, kde priložením schladeného tampónu (napr. tekutým dusíkom) dochádza k zmrazeniu a teda zničeniu tkaniva. Následne sa začnú tvoriť pľuzgiere a olupovaniu. Poškodenie kože sa po zajojení vyhladí.
• odstránenie laserom - nevýhodou laserovej technológie je, že po zákroku vzniká začervenenanie, pigmentové zmeny, či zjazvenie.
• chirurgické odstránenie - používa sa v prípade podozrenia vzniku spinocelulárneho karcinómu alebo u aktinickej keratózy, ktorá nereagovala na iné neinvazívne metódy liečby. Výhodou je, že odobrané tkanivo môže byť histologicky overené, nevýhodou hojenie jaziev.
• fotodynamická terapia - pri fotodynamickej liečbe dochádza k užitiu alebo naneseniu látky, ktorá reaguje so svetlom. Po jej nahromadení v nádorových bunkách sa aktivuje viditeľným svetlom, pričom vznikajú kyslíkové radikály, toxické pre nádorové bunky. V prípade rozsiahlych prejavov sa musí opakovať aj 2 až 3-krát.
• chemický peeling - pri stredne hlbokom chemickom peelingu sa používa 35% kyselina trichlóroctová. Metóda je bolestivá, používa sa na tzv. konfluentný typ na tvári.

Lokálna aplikácia imiquimodu, 5-fluorouracilu alebo diklofenaku

• Imiquimod - aplikuje sa vo forme krému, má imunomodulačné vlastnosti. Zaujímavosťou je, že čím väčšie je lokálne podráždenie, tým vyššia pravdepodobnosť vyliečenia.

• 5-flurouracil - zlepšenie prejavov je až u 96% pacientov. Často sa však vyskytujú nepríjemné vedľajšie účinky a pacienti majú tendenciu liečbu vzdať.
• diklofenak - liečba je dobre tolerovaná, kompletné vymiznutie AK je asi 40%.

Prevencia

Dôležitou prevenciou vzniku kožných nádorov je ochrana pred slnkom. Medzi najjednoduchšie preventívne opatrenia patrí vyhýbanie sa prirodzenému aj umelému UV svetlu (napríklad soláriá), prekrývanie odevom a vyhľadávanie tieňa a použitie ochranného opaľovacieho krému na nekryté miesta. UVB žiarenie je priamy karcinogén, keďže ho pohlcuje DNA, ktorú takto poškodzuje. UVA zasahuje aj do hlbších vrstiev kože, spôsobuje pigmentáciu, ale aj starnutie kože. Vytvára kyslíkové radikály a jeho pôsobenie sa prejavuje až v dlhom časovom horizonte.

• Prirodzené mechanizmy absorbujú tieto druhy žiarenia - aminokyseliny v rohovej - najvrchnejšej časti kože, melanín, ktorý aj pohlcuje voľné radikály. Ďalej to je kys. urokánová a betakarotén, ktorý však nechráni voči UVB.
• Fotoprotektívne produkty - opaľovacie prípravky. Chemické ochraňujú pokožku tým, že absorbujú UV žiarenie. Preto, že majú jednotlivé molekuly rôzne spektrá absorpcie UV žiarenia sa musia vhodne kombinovať, aby poskytli ochranu v celom spektre. Aj preto má zloženie opaľovacieho krému tak dlhý zoznam účinných zložiek. Fyzikálne filtre využívajú odrázivosť svetla a pôsobia iba na povrchu kože, nevstrebávajú sa. Preto sa považujú za bezpečné pre použitie aj u detí a sú vhodné aj pre alergikov a atopikov, nanesenie a ochrana je však menaj trváca.

Slnko - zdroj energie

Aktinická keratóza vzniká na podklade dlhodobého pôsobenia slnečného alebo aj umelého UV žiarenia (nezabúdajme aj na soláriá). Najviac sú mu vystavené časti tela, ktoré nie sú kryté oblečením a preto by sme aj pri použití ochranných prostriedkov mali dbať na pokrývku hlavy (hlavne u plešatých alebo u ľudí s "kútmi", riedkymi vlasmi), ochranu tváre, ušných lalôčkov, krku a pod. Vysoká ochrana SPF (ochranný slnečný faktor) má význam ako prevencia aj pokiaľ sú už keratózy prítomné na koži. Aj vďaka nim môže dochádzať k regresii a znižuje sa aj riziko vniku spinocelulárneho karcinómu. Preto aj lekári po zákrokoch často odporúčajú Actinica - veľmi vysokú ochranu, nielen bežné opaľovacie prípravky.