ALZHEIMEROVA CHOROBA - PRÍZNAKY, DEDIČNOSŤ A LIEČBA

Alzheimerova choroba je ochorenie mozgu, pri ktorom ubúdajú mozgové bunky a strácajú  svoju funkciu. Na vine je bielkovina - amyloid beta, ktorá sa zhlukuje do amyloidných plakov a nervové bunky poškodzuje. Dôvody, prečo sa tieto procesy začnú diať a čo ich spúšťa, sú zatiaľ neznáme a stali sa predmetom výskumu vedcov po celom svete. Hovoríme, že ochorenie je neurodegeneratívne a považuje sa za najčastejšiu formu demencie. To jednoducho znamená úbytok intelektu. Aby sme však nepaušalizovali, musíme dodať, že nie každý, u koho pozorujete úbytok intelektu a mozgovej sily trpí Alzheimerovou chorobou.

Aké má Alzheimer príznaky?

Príznaky Alzheimerovej choroby delíme do niekoľko skupín podľa štádia, v ktorom sa chorý nachádza. Charakteristické je, že sa postupom času mení k horšiemu, až nakoniec pacient stratí samostatnosť a je odkázaný na pomoc druhého. Včasným testovaním sa však dá veľa ovplyvniť. 

Prvé príznaky prichádzajú plazivo a zo začiatku im okolie nepripisuje žiadny význam. Hovorí sa,  že pre staršieho človeka je normálne, keď niečo zabudne, nevie ovládať nové spotrebiče alebo si pletie mená. Opak je ale pravdou a preto každú zmenu správania starostlivo vnímajte. V ranom prvom štádiu sa sústreďte na tieto prvé príznaky:

Zabúdanie

Každý z nás na niečo niekedy zabudne. Koniec koncov, ide o prirodzený obranný mechanizmus mozgu proti prepracovaniu. Zdravý človek si vzpomenie neskôr, pretože má dobrú pamäť, človek s Alzheimerovou chorobou si nespomenie už vôbec.

Odkladanie vecí na iné miesto

Opäť ruku na srdce, tiež niekedy nevieme, kde máme mobil alebo kľúče. Človek s Alzheimerovou chorobou odkladá vecí na miesta, kam vôbec nepatria, ukladá napríklad jedlo do práčky, kľúče do mikrovlnej rúry alebo šperky do chladničky.

Obtiažne dorozumievanie a problémy s rečou

Chorý človek si nespomenie ani na jednoduché slová alebo ich nahradí  inými, takže veta potom ani nedáva zmysel. Opäť si poviete, že sa  to môže stať aj mne, že neviem nájsť to správne slovo. Pokiaľ sa potom viete plynule vyjadriť aj bez daného slova a nahradiť ho iným, máte pamäť v poriadku.

Miestna dezorientácia alebo bludenie na známych miestach

Človek s Alzheimerovu chorobou sa stratí na miestach, ktoré predtým dobre poznal. Stratí sa napríklad na  vlastnej ulici. Nevie, ktorým smerom sa vydať domov a môže zablúdiť ešte viac.

Časová dezorientácia

Pacient s diagnózou Alzheimer sa v čase ťažko orientuje. Pozerá na hodiny, ale nevybavuje si, čo dané čísla alebo poloha ručičiek znamenajú. Nefunguje to ani opačne. Keď ho požiadate, aby nakreslil hodinový ciferník a naznačil čas desať hodín a desať minút, môže to dopadnút všelijako. Nepamätuje si, aký je práve deň, mesiac alebo rok, zato si do detailov pamätá príhody, ktoré se stali pred 20 rokmi.

Zmeny  nálady

Takéto zmeny sú opäť niečím, čo  si pomyslíte, že určite máte tiež. Dobrá alebo zlá nálada sa u zdravého človeka viaže na emócie a udalosti okolo nich. U človeka s Alzheimerovou chorobou  prichádza táto zmena náhle, bez podnetov a bezdôvodne prepadnú úzkosti, strachu alebo depresii.

Zmeny osobnosti

Osobnosť sa tiež časom mení. Postoje a názory, ktoré máte dnes, ste možno pred časom nemali o pár rokov môžu byť zasa iné. U človeka s Alzheimerovou chorobou sa objaví niekoľko vlastností ako sú zmätenosť, podozieravosť, vzťahovačnosť a sebeckosť. 

Strata iniciatívy a záujmu o koníčky

Každý máme občas nechuť do práce, nič sa nám nechce a potrebujeme si odpočinúť. Rýchle to ale prejde a vy opäť s chuťou pracujete. Človek s Alzheimerovou chorobou sa už nevenuje koníčkom, ktoré ho predtým bavili, do všetkého ho  musíte nútiť a potrebuje mať okolo seba podnety. Pokiaľ tomu tak nie je, môže upadnúť do pasivity. Pacient  odmieta spoločenský život a vyhýba sa ľuďom. Má strach, že sa bude cítiť nepríjemne a že si okolie všimne jeho ťažkosti.

Zhoršené abstraktné myslenie 

Pod tým si napríklad predstavte situáciu, kedy pacient vidí čísla na svojom účte, ale nevie, čo znamenajú a čo s nimi má robiť. Platenie účtov tak predstavuje problém. Problematické môže byť aj varenie a príprava jedla, pretože si nevybaví postup.

Zhoršené vykonávanie každodenných činností

Človek s Alzheimerovou chorobou sa napríklad komicky oblečie a dá si niekoľko vrstiev svetrov, čiapku v lete alebo pyžamo v zime. Ťažkosti mu môže robiť aj osobná hygiena, nákupy, používanie spotrebičov a iné každodenné činnosti.

Druhé štádium Alzheimera

V druhom, strednom štádiu sa prehlbujú ťažkosti, ktoré sa už prejavia v prvom štádiu. Pacient v tomto štádiu choroby potrebuje pomoc pri osobnej hygiene a obliekaní, pomoc s nákupom, pri jedle a na prechádzke. Nemôže zostať dlho bez dozoru, pretože môže zabudnúť zatvoriť vodovodný kohútik, vypnúť sporák alebo žehličku. Práca s takým človekom môže byť niekedy aj vyčerpávajúca, pretože sa prehlbujú aj zmeny osobnosti, zmätenosť, je podozieravý a zle sa s ním komunikuje. Má myšlienky, ale nenapadajú ho slová, ktorými by ich vyjadril.

Tretie štádium Alzheimera

Tretie, neskoré štádium je pre okolie veľmi náročné,  pretože taký pacient vyžaduje neustálu starostlivosť. Ak rodina potrebuje pomoc so starostlivosťou o chorého, môže využiť služby Alzheimer centra. Nespoznáva svojich blízkych a nerozumie, čo sa okolo neho deje. Nie je schopný súvisle  komunikovať a nevie vyjadriť svoje potreby. Má problémy pri chôdzi, s príjmom potravy a tekutín a preto telesne chradne. Často tento stav sprevádza aj inkontinencia moča a stolice, chudnutie, poruchy spánku, pripútanie na vozík alebo lôžko.

 

Dedičnosť

Aby vedci definitívne odhalili, do akej miery je Alzheimerova choroba dedičná, budú potrebovať ešte veľa rokov. Existuje súvislosť medzi genetickou výbavou získanou od rodičov a rozvojom choroby. To ale neznamená, že pokiaľ mal túto chorobu niekto z vašich predkov, rozvinie sa tiež u vás. Na rozvoj majú veľký vplyv aj vonkajšie podmienky ako sú výživa, pohybové aktivity, spoločenský život, vzdelávanie a duševné aktivity.

Liečba Alzheimerovy choroby

V priemere žijú pacienti s Alzheimerovou chorobou 8 rokov od diagnostiky. Často sa stáva, že diagnóza sa stanoví až v strednom alebo neskorom štádiu, kedy liečba nezlepšuje stav pamäti, len  ju udržuje na momentálnej úrovni. Pacient potom v neskorom  veku stráda a je ohrozený nedostatkom živín, dehydratáciou, podchladením keď sa zatúla, alebo tiež  úrazom. Kľúčom k úspešnej liečbe je včasná diagnostika a nasadenie liekov, ktoré podporujú činnosť mozgu. Alzheimerovou chorobu nie je možné úplne vyliečiť, podobne ako aj ostatné degeneratívne ochorenia, ale je možné pomocou liekov zlepšiť príznaky choroby.

K liečbe sa používa extrakt z ginkgo biloby, ktorý pomáha zlepšiť prekrvenie mozgu a využitie glukózy pre mozgovú činnosť. Najlepšie je začať s užívaním tohto lieku už v ranom štádiu a podporiť tým činnosť mozgu. Z liekov viazaných na lekársky predpis sú to kognitíva (inhibítory acetylcholinesterázy). Blokujú činnosť enzýmu, ktorý acetylcholín rozkladá a zvyšujú množstvo acetylcholínu a tým aj fungovanie mozgu. Tieto lieky v počiatočnom a strednom štádiu ochorenia predpisuje neurológ, geriater alebo psychiater. Ďalším liekom pri strednom a neskoršom štádiu Alzheimerovej choroby je jediný zástupca zo skupiny NMDA antagonistov - memantín. 

Všetko na pamäť