FÓBIA NIE JE OBYČAJNÝ STRACH – DÁ SA JEJ ZBAVIŤ?

Strachy, úzkosti a fóbie

Fóbia nie je to rovnaké ako úzkosť alebo strach. Už pôvod slova fóbie z gréckeho phobos znamená hrôzu alebo des. Aj keď definícia fóbie vznikla až niekedy v 19. storočí, opisy stavov hrôzy je možné stopovať až do starých antických textov. Predstavme si ale, ako rozdiely medzi strachom, úzkosťou a fóbiou vnímame dnes.

• strach – prirodzená emócia vyvolaná vnímaním konkrétnej hrozby alebo nebezpečenstva
• úzkost – nekľud a napätie vyvolavané nekonkrétnym podnetom
• fóbia – neprimeraný strach vyvolávaný konkrétnym objektom alebo situáciou

Znaky fóbie

Fóbia je ochorenie, ktoré sa radí medzi úzkostné poruchy (neurózy). Predstavuje veľký a náhle vzniknutý strach z určitého objektu alebo situácie. Osoba postihnutá fóbiou dobre vie, že taký strach je nezmyselný alebo minimálne veľmi neprimeraný, avšak nedokáže ho vôľou ovládnuť. Fóbie preto dokážu ovplyvňovať život a rozhodovanie človeka, ktorý niekedy aj veľmi kreatívne robí všetko preto, aby sa so spúšťačom fóbie nestretne. To ale v prípade niektorých fóbií môže značne obmedzovať jeho život.

Ako sa prejavuje fóbia

Stretnutie so spúšťačom fóbie vyvolá veľmi silnú stresovú reakciu. Do krvi sa vyplavia stresové hormóny na čele s adrenalínom, ktoré majú jediný cieľ – pripraviť na boj alebo na útek. Prejavy panickej reakcie typicky zahŕňajú:

• búšenie srdca,
• zvýšenie krvného tlaku,
• pocit ťažoby alebo bolesti na hrudi,
• problémy s dýchaním, zrýchlený ale plytký dych,
• tras, zvýšenie svalového napätia,
• potenie,
• pocit tepla alebo naopak chladu,
• nervozita,
• tunelové videnie,
• nevoľnosť – typicky pocit na zvracanie, kŕče v bruchu,
• sčervenanie tváre,
• omdletie (synkopa).

Príčiny vzniku fóbií

• Psychologické faktory – napríklad predchádzajúca zlá skúsenosť, ktorú si dotyčný pamätá, alebo zostáva v jeho podvedomí. Môže ísť o najrôznejšie traumy z detstva (napríklad rizikovým faktorom vzniku sociálnej fóbie je šikanovanie v detstve). Úlohu môže ale hrať aj vysoká úroveň stresu alebo potlačovanie pocitov.
• Dedičné vplyvy – fóbie majú často rodinný výskyt, podieľajú sa na tom pravdepodobne gény. Fóbiami môžu tiež častejšie trpieť ľudia so sklonom k ​​ďalším úzkostným diagnózam..
• Behaviorálne faktory – naučené správanie, typické vzorce správania prevzaté od rodičov, majú na vznik fóbií pravdepodobne významný vplyv.

Pravdou je, že u väčšiny fóbií pacient vôbec nedokáže pomenovať vyvolávajúcu príčinu. Fóbie vznikajú asi 2x častejšie u žien ako u mužov. Špecifické izolované fóbie sa môžu rozvinúť už od 4 rokov veku. U niektorých bežných fóbií ako sú panický strach z hadov alebo z pohľadu na krv sa predpokladá, že môžu mať súvislosť s obrannými reakciami tela. Hady napríklad pre ľudský druh znamenajú nebezpečenstvo uštipnutia. Krv je zase alarmujúcim znakom zranenia. Spoločenské fóbie potom vznikajú častejšie až v dospievaní.

Delenie fóbií

Na fóbie je možné nazerať z rôznych hľadísk. Najjednoduchšie je možné fóbie deliť na špecifické a zložité.

Špecifické fóbie

Špecifické alebo tiež jednoduché fóbie sú neprimerané iracionálne strachy z konkrétnej veci, činnosti alebo situácie. Objektom vyvolávajúcim fóbiou môže byť takmer čokoľvek. Niektoré spúšťače sa ale u mnohých ľudí opakujú. Obvyklé sú fóbie zo zvierat alebo hmyzu, fóbie zo zranenia alebo krvi alebo fóbie v nadväznosti na okolité prostredie (výšky, uzavreté priestory, blesky). Môžete sa sami skúsiť zamyslieť, či máte vo svojom okolí niekoho, kto trpí niektorou z týchto častých fóbií:

• Akrofóbia – strach z výšok
• Arachnofóbia – strach z pavúkov
• Batofóbia – strach z hlbokej vody, strach z hĺbky
• strach z krvi
• Klaustrofóbia – strach z malých uzavretých priestorov
• Mysofobia - strach zo špiny alebo baktérií
• Nyktofóbia – strach z tmy
• Ofidiofóbia – strach z hadov
• Ornitofóbia – strach z vtákov

Fóbie sú v populácii veľmi bežné. Podľa rôznych odhadov príznaky fóbie na vlastnej koži pozná 10–20 % ľudí.

Zložité fóbie

Zložité alebo tiež spoločenské fóbie sú o niečo menej časté ako fóbie špecifické. Na druhej strane tieto komplexné fóbie dokážu významne ovplyvniť život postihnutého:

• Sociálna fóbia
• Agorafóbia

Sociálna fóbia

Sociálnu fóbiu nejde jednoducho popísať ako fóbiu z ľudí alebo strach zo spoločnosti. Človek trpiaci sociálnou fóbiou sa neprimerane obáva rôznych situácií, v ktorých by sa mohol stať stredobodom pozornosti ľudí alebo cieľom ich pohľadov. Bežný je strach, že sa človek strápni, bude od ostatných negatívne posudzovaný alebo na ňom strach bude viditeľný.

Sociálna fóbia patrí medzi spoločenské fóbie. Zahŕňa mnoho faktorov a môže sa silne premietať do života postihnutého človeka. Vedie k vyhýbaniu sa spoločnosti, neschopnosti prehovoriť na verejnosti alebo s nadriadeným, strachu z telefonovania alebo napríklad problémom s bežnými činnosťami ako nakupovanie a samozrejme nadväzovaním vzťahov. U ľudí so sociálnou fóbiou častejšie dochádza k rozvoju závislosti na alkohole alebo návykových látkach či poruchám príjmu potravy, hlavne pokiaľ fóbia nie je podchytená a adekvátne riešená.

Agorafóbia

Agorafóbia čiže strach z otvorených priestranstiev alebo aj z verejných priestorov je ďalšou zložitou fóbiou, ktorý môže významne obmedziť život postihnutej osoby. Má mnoho rôznych prejavov, ktoré z nej robia jednu z najviac paralyzujúcich fóbií. Pri agorafobii má pacient panickú hrôzu napríklad z neznámych miest alebo situácií, z ktorých nedokáže utiecť v prípade záchvatu paniky. Agorafóbia môže zneschopniť človeka cestovať, nakupovať aj vôbec opustiť domov.

Liečba fóbií

Máte fóbiu? Potom je dôležité si zodpovedať otázku, či vás fóbia vo vašom živote nejako limituje alebo nie. Fóbie sú predsa len veľmi bežné. Napríklad taká veľmi častá fóbia z hadov spravidla v bežnom živote nikoho neobmedzuje a nie je nutné ju riešiť. Naproti tomu spoločenské fóbie dokážu človeku pekne komplikovať život a ich liečba je úplne na mieste. Aké existujú metódy liečby fóbií?

• Psychoterapia – fóbie sú liečené najčastejšie s využitím kognitívno-behaviorálnej terapie pod vedením skúseného psychoterapeuta.
• Expozičná terapia – ide o metódu, kedy je pacient dobrovoľne vystavovaný podnetom vyvolávajúcim fóbiu. Terapia môže začínať pod vedením odborníka a viesť pacienta k postupnému osvojeniu metód pre zvládanie záťažových situácií.
• Farmakoterapia – liečba pomocou liekov zahŕňa podanie liekov proti úzkosti, ale predovšetkým podávanie antidepresív, ktoré prejavy fóbií pomáhajú zvládnuť.

Jednotlivé postupy na riešenie fóbií sa často používajú súčasne. Napríklad podávanie liekov môže podporiť priebeh psychoterapie.

Podivné a najpodivnejšie fóbie

Už bolo vyššie popísané a určite vás neprekvapí, že spúšťači fóbií môžu byť aj úplne bežné alebo neočakávané veci. Pozrime sa preto na záver na niektoré druhy fóbií, ktoré sú prinajmenšom podivné

• Anatidaefóbia – strach z kačíc. Už vám niekto tvrdil, že týmto zvláštnym strachom trpí? Strach z toho, že človeka sleduje divoká kačica, nie je v skutočnosti žiadnou diagnózou. Pravdepodobne sa vás teda niekto snažil ťahať za nos.
• Cenosillicafóbia – strach z prázdnych pivných pohárov v krajinách s bohatou historickou tradíciou varenia piva je pomerne častý. Aj v tomto prípade sa však (k úľave všetkých zamestnancov centier na liečbu závislostí) jedná len o humorný termín.
• Dysmorfofóbia – pri ďalšom príklade fóbie ide všetka sranda stranou. Dysmorfóbia alebo tiež zrkadlová porucha nie je fóbiou v pravom slova zmysle. Avšak ide o diagnózu z balíčka obsedantne kompulzívnych porúch, keď chorý trpí úzkosťami z vlastného vzhľadu, ktoré môžu viesť až k sociálnej izolácii a depresii.
• Ereutofóbia – strach z červenania. Áno, ak sa cítime trápne alebo nekomfortne, nie je rumenec v tvárach práve príjemný. Aj táto obava z červenania môže byť u niektorých ľudí vystupňovaná až do chorobného strachu – fóbie.
• Ergofóbia – strach z práce alebo aj všeobecne strach z jednania. Fóbia z práce je kontroverzný koncept hlavne z hľadiska „morbidizácie“ lenivosti. Aj v tomto prípade diagnóza ako ergofóbia neexistuje. Nepopierateľné ale je, že prejavy strachu zo zamestnania, pocitu preťaženia a emočného vyčerpania z práce sa môžu objaviť ako známky syndrómu vyhorenia.
• Hipopotomonstroseskvipedaliofóbia – strach z dlhých slov. Je iróniou osudu, že chorobný strach z dlhých slov je súčasne aj fóbia s najdlhším názvom. Aj v tomto prípade ide ale iba o vymyslený termín. Fóbiu z dlhých slov v zoznamoch psychiatrických diagnóz nenájdete.
• Chromofóbia – strach z farieb alebo z určitej konkrétnej farby. Je všeobecne známe, že rôzne farby dokážu vyvolať rôzne emócie. Fóbia z farieb ako diagnóza ale opäť neexistuje. Avšak sa s pojmom chromofóbia sa môžete stretnúť ako s umeleckým termínom..
• Koumpunofóbia – strach z gombíkov. Máte strach, že sa vám odtrhne gombík alebo bytostne neznášate ich zdĺhavé zapínanie? Možno niekto, kto je s vami na rovnakej vlne, vymyslel pojem koumpunofóbia. Ako už iste tušíte, v tomto prípade nejde o skutočnú fobickú poruchu.
• Pagofóbia – strach zo snehu a mrazu. Tiež sa nazýva fóbia z ľadu. V tomto prípade ide o špecifickú fóbiu, ktorá môže postihnutého významne obmedzovať vo vonkajších aktivitách v zimných mesiacoch. Dokonca niekedy vedie až k odporu ku chladeným jedlám či nápojom s ľadom.
• Trypofóbia – strach z dier či odpor k malým otvorom. Ani v tomto prípade nejde o uznanú diagnózu fóbie. Pravdou ale je, že dierované alebo vzorované povrchy pôsobia vizuálne neobvykle a pomerne často vyvolávajú pocit odporu. Aj vďaka tomu sa pojem trypofóbia veľmi rozšíril na internete a stále je predmetom vedeckého skúmania.

Autor : Petra Večerová

Nervy a stres Spánok

ZDROJE

• Strach, úzkost nebo fobie. Česká průmyslová zdravotní pojišťovna [online]. [cit. 2023-10-30]. Dostupné z: https://www.cpzp.cz/clanek/1408-0-strach-uzkost-nebo-fobie.html
• Phobias. Cleveland Clinic [online]. 2023-2-22 [cit. 2023-10-30]. Dostupné z: https://my.clevelandclinic.org/health/diseases/24757-phobias
• Fobie. ŠTEFÁNEK, Jiří. Medicína, nemoci, studium na 1. LF UK [online]. [cit. 2023-10-30]. Dostupné z: https://www.stefajir.cz/fobie