VYRÁŽKY ZO SLNKA

Slnečné žiarenie

Prirodzené slnečné žiarenie obsahuje ultrafialovú (UV), viditeľnú a infračervenú časť spektra. Problémovou pre ľudskú pokožku predstavuje časť ultrafialová a to UVA a UVB. Nebezpečné sú aj pre oči. UVA zvyšuje riziko vzniku alergických reakcií a rakoviny kože, preniká aj sklom v okne a autoskle. UVB spôsobuje opálenie alebo až spálenie, spôsobuje starnutie kože a tiež zvyšuje riziko rakoviny kože. Včasné účinky pôsobenia UV žiarenia je začervenanie pokožky, opuch a bolesť, pri veľkých dávkach aj vnik pľuzgierov. Naopak k pozitívam slnečného žiarenia je lepšia schopnosť regenerácie, odolnosť, zníženie bakteriálneho osídlenia povrchu kože a produkcia aktivovanej formy vitamínu D. Dôležité je aj pôsobenie na psychiku. 

Vyrážky zo slnka

Na rozdiel od rakoviny kože, ktorá sa môže objaviť až po rokoch nadmerného slnenia, sa môže na koži prejaviť akútna dermatitída. Fototoxickú dermatitídu spôsobuje vplyv kozmetiky, liekov a rastlín. Osobitnou kategóriou je fotoalergická dermatitída alebo alergia na slnko. Vplyvom tepla a trenia sa môže na koži vyskytnúť zaparenie alebo potničky. 

Slnečná dermatitída je ochorenie spôsobené zvýšenou citlivosťou pokožky voči slnečnému žiareniu, konkrétne voči ultrafialovému svetlu. To je najsilnejšie pri jasnej oblohe napoludnie v lete, ale je silné aj vo vysokých nadmorských výškach, v blízkosti vody, snehu alebo bieleho piesku pretože tam dochádza k odrazu a rozptylu. Aj vo vode prechádza až do hĺbky 3 metre a v bezpečí nie sme ani za oknom, kde prechádza až 50%.

UV žiarenie nie je teplé, preto ho na pokožke nevnímame. Jeho účinky sa kumulujú. Pozor musíme dávať na malé deti, ich pokožka je extrémne citlivá, chýba im pigmentácia, nemajú ochlpenie, ani takú rohovú vrstvu ako dospelí. Aj pri krátkom pobyte na slnku sa ľahko spália. Kvôli nedostatočne vyvinutým potným žľazám im hrozí prehriatie, úpal alebo úžeh a dehydratácia.

Najčastejším ochorením tohto druhu u detí je tzv. solárny ekzém. Prichádza niekoľko desiatok minút až hodín po prvom väčšom slnení, hlavne na jar alebo začiatkom leta u citlivých jedincov. Na pokožke sa vyskytnú intenzívne svrbiace pupienka až pľuzgiere. Najtypickejším prejavom spálenia od slnka je tzv. solárna dermatitída. Prejavom sú ostro ohraničené bolestivé začervenanie pokožky, niekedy aj pľuzgiere. Obom sa dá predchádzať opaľovacími prípravkami. Úľavu poskytnú aj tabletové antihistaminiká, alebo napríklad aj gél Fenistil. Deti do 12 mesiacov veku by na priame slnko nemali byť vystavované. U detí do 3 rokov sa treba vyhýbať priamemu slnku hlavne medzi 11. a 15. hodinou. Po pobyte na slnku treba ošetriť pokožku regeneračnými prípravkami, ideálne s obsahom pantenolu. Pokiaľ bola pokožka spálená, je ideálne ju chladiť. 

Fototoxické dermatitídy

Vznikajú kombináciou pôsobenia UV žiarenia a užívania liekov, prítomnosti telovej kozmetiky alebo kontaktu s niektorým typom lúčnych tráv a rastlín v záhrade. K ich navodeniu môže dôjsť ako následok užívania lieku alebo po lokálnej aplikácii krému, masti alebo aj kozmetiky s obsahom scitlivujúcej látky. Najznámejšími zástupcami takto pôsobiacich liečiv sú retinoidy (lieky na akné), antibiotiká (tetracyklíny, ciprofloxacín, trimetoprim), diuretiká, protizápalové lieky (ketoprofén) a mnohé iné. Z kozmetiky to je bergamotový, levanduľový, citrusový olej a  parfémy. Je preto dôležité aj pri bežne užívaných liekoch si overiť v príbalovej informácii, či výrobca neupozorňuje na slnenie sa ako kontraindikáciu lieku. 

Zaparenie a kontaktná dermatitída

Zapareniny vznikajú opakovaným trením pokožky o pokožku, čo sa u malých detí sa vyskytuje pomerne často, pretože majú početné záhyby. Podobne je to aj u obéznych ľudí. Neustály pohyb, vlhké a teplé prostredie je ideálne pre vznik zaparenín. Najčastejšie sa vyskytujú v podpazuší, v lakťových a kolenných jamkách, záhyboch na koži. Oblasť je červená, prejavuje sa svrbením až pálením. Deti môžu byť plačlivé. Veľkou komplikáciou je vznik sekundárnej infekcie bakteriálnej alebo mykotickej - najčastejšie kvasinkovej. Takto podráždenú pokožku je treba chrániť voči ďalšiemu treniu a vlhkosti. Prípravky s obsahom oxidu zinku pokožku upokoja a zmiernia aj svrbenie, pantenol pôsobí regeneračne na podráždenú kožu. Znížiť vlhkosť pomôžu aj zásypy alebo ľahké vzdušné oblečenie, treba sa vyhýbať teplu, aby sa znížilo potenie. 

Potničky (milliaria)

U kojencov a menších detí dochádza k výskytu potničiek bežne, pretože okrem nezrelosti potných žliaz, k ich vzniku prispieva aj vlhko, a teplo (napríklad prílišným naobliekaním v teplom počasí, prehriatím v aute či počas horúčky). K vzniku dochádza upchatím potných žliaz a zadržiavaním potu v koži.

Potničky sa klasifikujú podľa toho, do akej miery postihujú potné kanáliky. Najjednoduchšia forma, miliaria crystallina, ovplyvňuje potné kanáliky v hornej vrstve kože. Prejavuje sa výskytom pľuzgierikov vyplnených čírou tekutinou a hrbolčekmi, ktoré praskajú bez vyvinutia väčšieho tlaku. Typ potničiek, ktorý postihuje potné kanáliky v hlbších vrstvách, sa označuje ako miliaria rubra. Medzi príznaky patrí výskyt hrbolčekov alebo drobnej vyrážky červenej farby, prejavuje sa svrbením či pichaním v postihnutej oblasti. Ak sa tieto kanáliky zapália a vyplnia hnisom, vznikajú pustuly, táto forma potničiek sa označuje spojením miliaria pustulosa. Menej častá forma vyrážky, miliaria profunda, ovplyvňuje najhlbšie vrstvy kože.

Výskyt potničiek je najčastejší na krku, trupe, záhyboch tváre ale aj vo vlasovej časti hlavy. Obvykle samovolne vymiznú a nepredstavujú závažný problém. Pustulózna forma s hnisom býva u 30% pacientov s prítomnosťou zlatého stafylokoka, takže je nutné ošetrenie lekárom. Okrem liekov pomôže aj znížiť vplyv vlhkosti a nadmerného tepla, vetrať, obliekať si iba ľahké oblečenie a nepoužívať nepriepustné podložky napr. v posteli. Pomôže tiež kúpeľ v odvare repíka alebo rumančeka.