SEPARAČNÁ ÚZKOSŤ – AKO JU ZVLÁDNUŤ?

​ Čo je separačná úzkosť

Separačná úzkosť je psychický stav, pri ktorom človek prežíva nadmerný strach alebo úzkosť pri odlúčení od domova alebo od osoby, ku ktorej má silné citové puto – typicky rodiča, partnera alebo dieťaťa. Hoci je prirodzenou súčasťou vývoja u malých detí, v niektorých prípadoch môže prerásť do poruchy známej ako separačná úzkostná porucha (angl. Separation Anxiety Disorder – SAD).

Rozdiel medzi zdravou pripútanosťou a separačnou úzkosťou

Pripútanosť je prirodzená a zdravá potreba človeka vytvárať si blízke a bezpečné vzťahy s inými ľuďmi. Zdravá pripútanosť nám umožňuje cítiť dôveru, bezpečie a lásku vo vzťahu, pričom zároveň vieme fungovať samostatne, keď sme od blízkej osoby oddelení.

Separačná úzkosť však nastáva, keď strach z odlúčenia presiahne bežné hranice. Človek so separačnou úzkosťou prežíva nadmerný strach alebo paniku pri predstave alebo realite odlúčenia od blízkej osoby. Tento strach môže byť taký silný, že narúša každodenný život, vedie k vyhýbaniu sa aktivitám a k pretrvávajúcemu stresu.

​ Ako sa separačná úzkosť prejavuje

Podľa Americkej psychiatrickej asociácie sa diagnóza stanovuje, ak úzkosť pretrváva aspoň 4 týždne u detí alebo 6 mesiacov u dospelých a výrazne narúša každodenné fungovanie. Medzi typické príznaky patria:​

• Nadmerný strach z odlúčenia alebo obavy, že sa niečo zlé stane blízkej osobe.

• Neochota alebo odmietanie opustiť domov, ísť do školy či do práce.

• Fyzické ťažkosti (napr. bolesti hlavy, nevoľnosť) pri odlúčení alebo jeho očakávaní.

• Nočné mory s tematikou odlúčenia.

• Silné pripútanie k blízkej osobe, neochota byť sám.​

Tieto príznaky sa môžu objaviť nielen u detí, ale aj u dospelých, najmä v súvislosti s partnermi, deťmi alebo rodičmi. Dospelí môžu pociťovať intenzívnu úzkosť pri predstave odlúčenia, čo môže viesť k problémom v práci, vo vzťahoch a v sociálnom živote.

Príčiny a rizikové faktory

Separačná úzkosť môže byť výsledkom kombinácie genetických, environmentálnych a psychologických faktorov. Medzi rizikové faktory patria:​

• Traumatické udalosti, ako je strata blízkej osoby alebo rozvod rodičov.

• Prehnane ochranársky alebo úzkostný štýl výchovy.

• Osobnostné črty, ako je plachosť alebo nízka schopnosť zvládať stres.

• Rodinná anamnéza úzkostných porúch.

Praktické spôsoby, ako ju zvládnuť

Separačná úzkosť môže ovplyvniť deti aj dospelých, no existuje množstvo overených stratégií, ktoré pomáhajú zvládať jej príznaky a zlepšiť každodenné fungovanie. Nižšie uvádzame praktické tipy založené na odporúčaniach odborníkov a terapeutických prístupoch:

1. Kognitívno-behaviorálna terapia (CBT) - CBT je považovaná za najúčinnejšiu formu terapie pri separačnej úzkosti. Pomáha identifikovať negatívne myšlienky a nahradiť ich realistickejšími, čím sa znižuje úzkosť.

2. Postupné vystavovanie sa odlúčeniu - tréning postupného odlúčenia pomáha budovať toleranciu voči separácii. Začnite krátkymi odlúčeniami (napr. 5 minút), ktoré sa postupne predlžujú. Tento prístup je účinný u detí aj dospelých.

3. Vytvorenie rutiny a predvídateľnosti - pravidelný denný režim poskytuje pocit bezpečia. U detí pomáha napríklad ranný rituál rozlúčky alebo spoločné plánovanie aktivít po návrate domov

4. Používanie upokojujúcich predmetov - pre deti môže byť užitočné mať pri sebe obľúbenú hračku alebo predmet pripomínajúci rodiča (napr. šatku s vôňou). U dospelých môže pomôcť nosenie predmetu, ktorý symbolizuje blízku osobu.

5. Udržiavanie kontaktu počas odlúčenia - plánovanie pravidelných telefonátov alebo videohovorov počas odlúčenia môže zmierniť úzkosť. Dôležité je však nájsť rovnováhu, aby sa predišlo nadmernému spoliehaniu sa na tieto kontakty.

6. Praktizovanie relaxačných techník - techniky ako hlboké dýchanie, meditácia alebo joga pomáhajú znižovať stres a úzkosť. Pravidelné cvičenie týchto techník môže zlepšiť celkovú odolnosť voči stresu.

Lieky a výživové doplnky – ktoré pomôžu?

Pri silnej separačnej úzkosti, ktorá zasahuje do každodenného života, môžu byť okrem psychoterapie nápomocné aj lieky alebo výživové doplnky.

V prípade závažnej úzkosti sa liečba liekmi uskutočňuje pod dohľadom lekára alebo psychiatra. Najčastejšie sú predpisované antidepresíva zo skupiny SSRI (napríklad sertralín alebo escitalopram), ktoré stabilizujú hladinu serotonínu v mozgu a znižujú pocity strachu. V akútnych prípadoch môžu lekári predpísať aj benzodiazepíny (napr. diazepam), no tie sa používajú len krátkodobo, kvôli riziku vzniku závislosti. V niektorých prípadoch sa na fyzické prejavy úzkosti (napr. búšenie srdca, tras) využívajú betablokátory. 

Na miernejšie formy úzkosti alebo ako doplnok k terapii môžu pomôcť aj niektoré voľnopredajné výživové doplnky. Medzi najčastejšie odporúčané patrí horčík (magnézium), ktorý pomáha uvoľňovať nervové napätie, taktiež L-theanín – látka zo zeleného čaju, ktorá podporuje pocit pokoja bez ospalosti. Ďalej sú obľúbené aj adaptogénne rastliny, ako napríklad ashwagandha a napokon B vitamíny, ktoré podporujú zdravé fungovanie nervovej sústavy.

Z ďalších voľnopredajných liekov a výživových doplnkov je možné siahnuť po kombináciách liečivých rastlín, napr. Persen, MEDPHARMA Medovka 50 mg + chmeľ + valeriána, ale i čajovinách, ktoré napomáhajú upokojeniu.

Separačná úzkosť u psov

Separačná úzkosť nie je výlučne ľudským problémom – často postihuje aj psov. Ide o stav, keď pes prežíva nadmerný stres pri odlúčení od svojho majiteľa. Separačná úzkosť u psov je behaviorálna porucha, pri ktorej pes prežíva intenzívny stres v neprítomnosti svojho majiteľa. Tento stav sa môže prejavovať deštruktívnym správaním, nadmerným štekaním, močením v interiéri alebo dokonca sebapoškodzovaním. Medzi typické príznaky patrí aj výrazné pripútanie k majiteľovi, strata apetítu, nepokoj, zvracanie či hnačka.

Príčinou separačnej úzkosti môžu byť genetické predispozície, negatívne zážitky v ranom veku, strata blízkej osoby alebo zmena prostredia, napríklad pri adopcii. Diagnostika často zahŕňa pozorovanie správania psa počas neprítomnosti majiteľa, ideálne prostredníctvom videozáznamov. V prípade odlúčenia od majiteľa alebo pri iných stresových situáciách, je možné vášmu psíkovi dať prípravok na upokojenie určený pre zvieratá, napr. ALAVIS Calming.

---

ZDROJE:

1.  Qiuyuan, L. Quick Guide to Separation Anxiety Disorder. In: childmind.org [online]. 06. februára 2025 [cit. 2025-04-28]. Dostupné z: https://childmind.org/guide/quick-guide-to-separation-anxiety-disorder/

2. Mayo Clinic Staff. Separation anxiety disorder. In: mayoclinic.org [online]. 12. júna 2024 [cit. 2025-04-28]. Dostupné z: https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/separation-anxiety-disorder/symptoms-causes/syc-20377455

3. Fritscher, L. Separation Anxiety in Children. In: verywellmind.com [online]. 12. decembra 2023 [cit. 2025-04-29]. Dostupné z: https://www.verywellmind.com/separation-anxiety-2671784

4. Hines, E.N. Older Kids and Separation Anxiety: How It Happens and What To Do. In: rileychildrens.org [online]. 12. decembra 2023 [cit. 2025-04-30]. Dostupné z: https://www.rileychildrens.org/connections/older-kids-and-separation-anxiety-how-it-happens-and-what-to-do?

5. UNICEF. (n.d.). How to manage your child’s separation anxiety. In: unicef.org [online]. [cit. 2025-04-30]. Dostupné z: https://www.unicef.org/parenting/child-care/managing-child-separation-anxiety?

6. Buchwald, N. Managing Separation Anxiety in Relationships: Coping Strategies and Tips In: manhattanmentalhealthcounseling.com [online]. 31. januára 2025 [cit. 2025-04-30]. Dostupné z: https://manhattanmentalhealthcounseling.com/managing-separation-anxiety-in-relationships-coping-strategies-and-tips/

7. Separation Anxiety in Adults: Five Powerful Tips to Overcome In: counsellinginmelbourne.com [online]. 07. marca 2022 [cit. 2025-04-30]. Dostupné z: https://counsellinginmelbourne.com.au/separation-anxiety-in-adults/?

8. Kearley, M. What Is Separation Anxiety in Dogs? In: petmd.com [online]. 29. apríla 2024 [cit. 2025-04-30]. Dostupné z: https://www.petmd.com/dog/conditions/behavioral/separation-anxiety-dogs