Chudokrvnosť

 

Aká je úloha červených krviniek v ľudskom tele?

Červenú krvnú zložku tvoria erytrocyty,  obsahujúce červené krvné farbivo hemoglobín. Obsah erytrocytov tvorí  60% voda a  40% sušina ( 95% podiel sušiny tvorí hemoglobín).   Erytrocyty a ostatné krvné elementy sa neustále tvoria v kostnej dreni, odkiaľ sa plynule doplňuje ich množstvo v cirkulujúcej krvi. Ich úlohou je predovšetkým prenos dýchacích plynov (O2, CO2). Erytrocyty prežívajú  v krvnom riečišti 100 až 120 dní. Zanikajú činnosťou makrofágov v slezine, v pečeni, v kostnej dreni a lymfatických uzlinách. 

Hemoglobín (Hb) je červené krvné farbivo, zložené z farebnej prostetickej skupiny hemu a z bielkoviny globulínu. Molekula hemoglobínu obsahuje 4 hemy (4 atómy železa) a 4 polypeptidické reťaze ( dva a dva identické). Železo sa nachádza v héme v dvojmocnej forme. 1g hemoglobínu je schopný viazať 1,34ml kyslíka.

U dospelého človeka mužského pohlavia je fyziologická hodnota hemoglobínu v rozmedzí 130-175g/l , u žien v rozmedzí 120-168g/l.  Dolná hranica hemoglobínu u malých detí (6 mesiacov až 6 rokov) je 110g/l, u detí vo vekovej kategórii 6 14 rokov je 120g/l, u tehotných žien 110g/l.  Hemoglobín sa odburáva v slezine, pečeni a kostnej dreni.

Aký je optimálny počet erytrocytov?

Počet erytrocytov u mužov je v rozmedzí od 4,0–5,8 , l u žien 3,8-5,2. Určuje sa v biliónoch na liter krvi. Počet erytrocytov kolísa, závisí od príjmu a výdaja tekutín, dennej doby, okolitej teploty. Ich množstvo sa pohybuje v medziach normy.

Množstvo červených krviniek (erytrocytov) môže byť pri určitých patologických stavov zmenené. Zvýšené množstvo červených krviniek sa nazýva polycytémia, znížené množstvo poznáme pod pojmom  anémia (chudokrvnosť).

Závažnosť anémie závisí od závisí od stupňa  hladiny hemoglobínu, rýchlosti vzniku a od veku pacienta. Rozoznávame ľahkú anémiu (ak hemoglobín neklesne pod 100 g/l), stredne ťažkú anémiu (hemoglobín 80 – 100 g/l), ťažkú anémia (hemoglobín pod 80 g/l). 

 Aké anémie rozlišujeme?

Z etiopatogenetického hľadiska delíme anémie :

1. Posthemoragické anémie – vznikajú následkom zvýšených strát krvi pri masívnom krvácaní ( rany, prasknutý vred žalúdka, cievne aneuryzmy) a pri chronickom opakujúcom krvácaní (rakovina žalúdka, hemoroidy)
2. Dyshemopoetické anémie (porucha tvorby erytrocytov) – vznikajú pri nesprávnej krvotvorbe, zapríčinené predovšetkým nedostatkom železa (sideropénia), alebo nedostatkom vitamínu B12 a kyseliny listovej.
3. Hemolytické anémie (nadmerná strata erytrocytov) – vznikajúce zvýšeným rozpadom krviniek (dedičné faktory, chyby pri transfúzii krvi, infekčné choroby, sulfonamidy, olovo, arzenovodík). 

Dyshemopoetické anémie sa rozdeľujú na:

• hypochrómne - charakteristické hypochrómiou erytrocytov, majú menší priemer (mikrocytárna anémia), variabilnú veľkosť, nepravidelný tvar), obsahujú málo hemoglobínu,
• hyperchrómne - charakteristické extrémne veľkými erytrocytmi, ktoré obsahujú veľa hemoglobínu,
• aplastické - zapríčinené poškodením kostnej drene.

Hypochrómne anémie sú najčastejšie spôsobené nedostatkom železa  v potrave, nedostatočným vstrebávaním železa v potrave, nedostatkom kyseliny chlorovodíkovej  v žalúdku a celkovej žalúdočnej šťavy. Vyskytujú sa pri odstránení časti žalúdka (agastrická anémia), pri chronických infekčných ochoreniach, pri nádoroch (ťažké anémie z dôvodu veľkej straty hmotnosti a nedostatku bielkovín).

Sideropenická  anémia spôsobená nedostatkom železa postihuje až 60% tehotných žien, 30% menštrujúcich žien, 25-30 % detí a adolescentov. 

V organizme sa nachádza 3,5-5g železa vo forme funkčného, transporného a zásobného železa vždy v chelátovej forme, viazanej na bielkovinu. Denný doporučený  príjem železa u dospelého človeka je u mužov je 9-12mg, u žien do 63rokov 15-18mg, nad 63 rokov od 10-14mg, u tehotných žien 30mg, u dojčiacich žien 22mg. Železo sa ukladá v pečeni, slezine a kostnej dreni v podobe feritínu (zásoba pre potreby krvotvorby). 

Hyperchrómna anémia je charakteristická porušenou tvorbou buniek, pričom syntéza hemoglobínu nie je poškodená. Základnou príčinou je nedostatok vitamínu B12 a kyseliny listovej.  Najznámejším typom hyperchrómnej anémie je perniciózna anémia, ktorá je zapríčinená nedostatkom apoeryteínu tzv. vnútorného (intrinsic) faktora na sliznici žalúdka, ktorá  je zodpovedná za vstrebávanie vitamínu B12 (vonkajšieho faktora). Okrem nedostatku vitamímnu B12 je aj nedostatok kyseliny listovej. Sekundárne perniciózne anémie nie sú zapríčienneé chýbaním vnútorného faktora, ale poruchou resorpcie vitamínu B12 ( po operáciách žalúdka), jeho nadmernou spotrebou v tehotenstve, prítomnosťou pásomníc. 

Aplastické anémie sú charakteristické nedostatočnou krvotvorbou, vyvolanou poškodením kostnej drene. Môžu byť neznámej etiológie alebo v dôsledku poškodenia rádioaktívnym žiarením, liekmi alebo baktériami.  Môže dôjsť až k poškodeniu celej krvotvorby (útlm červených, bielych krviniek a trombocytov).

Aké sú príznaky anémie? 

 Medzi najčastejšie príznaky chudokrvnosti patria : únava, malátnosť, slabosť. znížená pracovná výkonnosť, bolesť hlavy, poruchy spánku a koncentrácie, hučanie v ušiach, zhoršenie pamäti, pálenie jazyka, lámavosť nechtov, zápal pažeráka, bledosť kože (u ťažkej formy).

 Komplikáciou je postihnutie bielej hmoty miechy, pri aplastickej anémii v dôsledku útlmu bielych krviniek sa prizdružujú ťažké infekcie, pri nedostaku trombocytov aj krvácanie.

V čom spočíva liečba anémie? 

Liečba chudokrvnosti závisí od typu anémie. Pri posthemoragických anémiach spočíva v zastavení krvácania a v odstránení príčiny. Podávajú sa transfúzie, železo. Liekom na chudokrvnosť pri  hypochrómnych anémiách je železo vo veľkých dávkach spolu s vitamínom C, vitamínom B. Základom je plnohodnotná strava bohatá na železo a bielkoviny. Liečba hyperchrómnej anémie spočíva v podávaní  vitamínu B12 a kyseliny listovej. pri aplastickej anémii sa podávajú opakované transfúzie erytrocytov, antibiotiká, vitamíny.

Aká strava sa odporúča pri chudokrvnosti? 

Základom je strava bohatá na železo, bielkoviny, vitamín B a vitamín C : bravčová, hovädzia pečeň, srdce, červené mäso, ustrice, sušené broskyne, vaječný žĺtok, orechy, fazuľa, šošovica, brokolica, pšeničné otruby ovsenné vločky, mak, quinoa, ľanové semienka. Vstrebávanie železa negatívne ovpyvňuje tanín (káva, čaj), fosfáty (kolové nápoje).

späť nahor