BOLESTIVÉ A ZVÄČŠENÉ LYMFATICKÉ UZLINY

Lymfatické uzliny, lymfa a ich úloha v organizme

Lymfatické uzliny sú malé žliazky v ľudskom organizme, ktorými preteká lymfa (miazga). Ich veľkosť je 1-15mm, hmotnosť asi 1g a  tvar guľovitý alebo fazuľovitý.  Sú dôležitou súčasťou lymfatického systému. Ich úloha spočíva v prefiltrovávaní a čistení lymfy, ktorá cez ne preteká. V nich sa zachytávajú choroboplodné látky, mikroorganizmy, poškodené ale aj  nádorové bunky. Okrem čistiacej funkcie sa  podieľajú na produkcii  lymfocytov, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu v obrannej reakcii organizmu a produkcii protilátok.

V ľudskom tele je ukrytých až 600 lymfatických uzlín. Medzi najznámejšie a najväčšie uzliny patria lymfatické uzliny na krku, lymfatické uzliny v slabinách a lymfatické uzliny pod pazuchou, pod čeľusťou a nad kľučnou kosťou. Zväčšené lymfatické uzliny sú ľahko nahmatateĺné, voľným okom viditeľné ako hrčky okrúhleho alebo oválneho tvaru. 

Lymfa ( miazga) je bezfarebná až nažltlá tekutina vytvorená z tkanivového moku, prúdiaca v lymfatických cievach tkanív. Má podobné zloženie ako plazma, v porovnaní s ňou obsahuje menšie množstvo bielkovín, menej živín a viac splodín metabolizmu – poškodené bunky, rakovinové bunky, vírusy a baktérie. Obsahuje biele krvinky, predovšetkým lymfocyty a ďalšie imunitné bunky, ktoré sa zapájajú do imunitnej odpovede.

Medzi jej základné úlohy patrí :

• Reguluje náplň krvných ciev, tým že odvádza nadbytok tkanivového moku.
• Odvádza z tráviaceho traktu vysokolomolekulárne látky – tuky a bielkoviny , ktoré sa pre svoju veľkosť nedokážu vstrebať do krvi a transportuje ich späť do krvného obehu.
• V lymfatických uzlinách sa zneškodňujú choroboplodné látky a v nich sa lymfa obohacuje o lymfocyty.

Spolu s lymfatickými cievami, slezinou, týmusom, mandľami, adenoidmi kostnej drene, Peyerovými plátmi a slepým črevom tvorí lymfatický systém - dôležitú a nepostrádateľnu súčasť imunitného systému.

  Aké sú najčastejšie poruchy lymfatického systému?

Medzi najčastejšie poruchy lymfatického systému patria :

• lymfadenopatia  - zväčšené lymfatické uzliny,
• lymfedém - nahromadenie z dôvodu blokády lymfatického systému,
• tonzilitída - zápal a infekcia mandlí,
• lymfangitída - zápal lymfatických ciev.

Najzavážneším ochorením lymfatického systému je lymfóm alebo rakovina lymfatických uzlín (Hodgkinov lymfóm a non-Hodgkinov lymfóm). K zhubnému bujneniu  dochádza v jednej lymfatickej uzline. Ak sa diagnostikuje včas v počiatočných štádiách, prognóza je veľmi dobrá a odpoveď na liečbu veľmi úspečná. 

Lymfadenopatia - zväčšené lymfatické uzliny

Zväčšené (zdurené) lymfatické uzliny sa objavujú ako reakcia na infekciu, zápal alebo na prebiehajúce nádorové ochorenie. Ide o častý nález v ambulantnej praxi, so zväčšenými lymfatickými uzlinami sa lekári stretávajú pravidelne. Prevažne ide o benígne nálezy bez nutnosti venovania väčšej pozornosti, len v niektorých prípadoch môže ísť o závažnejšie malígne ochorenie s nutnosťou včasnej diagnózy a adekvátnej leičby. 

Medzi najčastejšie ochorenia, ktoré spôsobujú zväčšenie lymfatických uzlín patria :

1. Infekčné ochorenia vírusového alebo bakteriálneho pôvodu ale aj  parazitárne ochorenia - infekčná mononukleóza, herpes simplex, ovčie kiahne, streptokovové a stafylokové infekcie, pohlavné choroby (syfilis, kvapkavka), infekcia HIV, tuberkulóza, chlamýdie ale aj toxoplazmóza.
2. Zápalové imunologické ochorenia (autoimúnne ochorenia) - juvenilná reumatoidná artritída, reumatoidná artritída, Systémový lupus erythematosus (SLE) , lieková precitlivelosť.
3. Onkologické ochorenia - primárne malígne ochorenia – Hodgkinov lymfóm, non - Hodgkinov lymfóm, akútna a chronická lymfocytová leukémia, lymfómy (rakovina lymfatického systému) alebo metastázy v lymfatických uzlinách primárnych nádorov (karcinóm pľúc u fajčiarov a alkoholikov).
4. Endokrinné ochorenia spojené zo zvýšenou činnosťou štítnej žľazy.
5. Kožné ochorenia - sarkoidóza.

Zvlášť detská a mladistvá populácia veľmi ľahko reaguje benígnym zväčšením lymfatických uzlín na krku na rôzne infekcie horných dýchacích ciest, riziko malígneho ochorenia v tomto veku je veľmi nízke. S pribúdajúcim vekom sa riziko malígneho ochorenia lymfatických uzlín zvyšuje, naopak benígna lymfadenopatia je výnimočná.

Aké sú najčastejšie príznaky spojené so zväčšením lymfatických uzlín?

Medzi celkové prejavy lymfadenopatie patria : únava, bolesť svalov, kašeľ, zvýšená teplota v dôsledku prebiehajúceho infekčného ochorenia, horúčka bez príčiny, zväčená slezina, nočné potenie a bezdvôvodné chudnutie môžu upozorniť na malígne nádorové ochorenie. K lokálnym príznakom patria predovšetkým opuch uzliny, bolesť na dotyk,  bolesť hrdla, bolesť ucha, problémy zubov a ústnej dutiny.

Ak už dlhší čas pozorujete zväčšené lymfatické uzliny, ktorých stav sa nezlepšuje a žiadne iné príznaky nepociťujete, s návštevou lekára pre istotu neváhajte. Môžu byť ukazovateľom práve závažnejšieho malígneho ochorenia. Naopak bolestivosť lymfatickej uzliny je často spojená s infekčnými ochoreniami, ale aj s malígnymi ochoreniami ako sú lymfómy a akútna leukémia. 

Spozornieť by ste mali, ak zväčšené lymfatické uzliny sú pevné, nepohyblivé, nepravidelne zväčšené, sú lokalizované na krku a nad kľučnou kosťou, sú ľahko viditeľné voľným okom, ich rozmery  presahujú 2cm veľkosť. 

Stanovenie správnej diagnózy a liečby

Základom správnej diagnózy okrem dôslednej anamnézy je aj palpačné vyšetrenie postihnutej zväčšenej lymfatickej uzliny končekmi prstov.  Pri fyzikálnom vyšetrení  lekár  overuje súmernosť a lokalizáciu, veľkosť a štruktúru lymfatickej uzliny, jej pohyblivosť alebo naopak pevnosť, citlivosť a bolestivosť, zápal kože v okolí postihnutej uzliny. 

K stanoveniu správnej diagnózy pomôžu aj  laboratórne vyšetrenia - kompletný krvný obraz, pečeňové testy a  ďalšie vyšetrenia (serológia, parazitológia). Okrem týchto vyšetrení v prípade potreby čakajú pacienta aj zobrazovacie vyšetrovacie techniky ako USG vyšetrenie, RTG a/alebo CT vyšetrenie.

Pri podozrení na malígne ochorenie (nebolestivá  lymfatická uzlina tuhej konzistencie s veľkosťou nad 2,25cm², ktorej veľkosť sa ani po 1-2 mesiacoch nemení,  vek 40+, lokalizácia v supraklavikulárnej oblasti - hlava, krk, pľúca, ) sa vykoná histologické vyšetrenie lymfatickej uzliny - biopsia. Ide o odber vzorky buniek z lymfratickej uzliny, ktoré sa následne v laboratóriu dôsledne preskúma. 

Liečba zväčšených lymfatických uzlín závisí od príčiny, ktorá opuch lymfatickej uzliny spôsobila. V prípade bakteriálnej infekcie k zlepšeniu stavu dochádza po antibiotickej liečbe, u vírusovej infekcii spontánne po prekonaní ochorenia, v prípade potreby sa po 4 týždňoch od prekonania ochorenia urobí kontrolné vyšetrenie. Pri diagnostikovaní  nádorového ochorenia dôjde k chirurgickému odstráneniu nádora a postihnutých lymfatických uzlín s následnou indikovanou chemoterapiou, rádioterapiou. 

Homeopatická podpora lymfatického systému

Na zmiernenie zdurených lymfatických uzlín ako podporný liek môžete použiť monokomponentné homeopatické lieky alebo polykomponentný liek Lymphomyosot. 

Medzi najčastejšie používané patria :

• THUYA OCCIDENTALIS - vhodné pre deti so silne zväčšenými lymfatickými uzlinami a mandľami, u ktorých prebieha zápal dýchacích ciest.  
• BARYTA CARBONICA - vhodné u detí s veľmi opuchnutými a bolestivými uzlinami, ktoré ľahko prechladnú a následne rýchlo ochoria. Uzliny sú pohyblivé pri palpácii ako korálky, je prítomná zväčšená nosná mandľa, ktorá núti dieťa dýchať ústami. 
• CALCAREA CARBONICA - vhodné pre ľudí s opakovanými angínami, zápalmi priedušiek alebo stredného ucha. Sprievodným prejavom  infekčných ochorení bývajú  často zväčšené krčné mandle, lymfatické uzliny a hustý hlien. 

• SULFUR IODATUM - na drobné lymfatické uzliny

• AGRAPHIS NUTANS na chronicky zväčšené mandle v riedení 5CH alebo 9CH. Užíva sa 5 granúl  1 - 2x denne dlhší čas.
• LYMPHOMYOSOT - na stimuláciu vlastných liečivých mechanizmov organizmu pri lymfatizme (neželané správanie sa organizmu voči infekcii), lymfedéme (miazgový opuch) - pooperačnom, prípadne potraumatickom, zníženej odolnosti organizmu, pri tuberkulóze krčných miazgových uzlín, pri hypertrofii tonzíl (zväčšenie mandlí) a chronickej tonzilitíde (zápal mandlí) a na odstránenie splodín látkovej premeny z mezenchýmu.

So správnym výberom homeopatika, s odporúčaným dávkovaním je vhodné obrátiť sa na vyškoleného homeopata.