SKLERÓZA MULTIPLEX – OCHORENIE MNOHÝCH TVÁRÍ

Čo to je skleróza multiplex?

Roztrúsená skleróza (SM) je ochorenie centrálneho nervového systému (CNS), teda mozgu a miechy. Nepostihuje celé CNS, ale vyskytuje sa vo viacerých ložiskách, odtiaľ názov „roztrúsená“. Toto ochorenie radíme medzi autoimunitné ochorenia, kde vlastný imunitný systém v podobe T a B – lymfocytov napáda lipoproteínový obal nervových vlákien nazývaný myelín. MS je teda neurodegeneratívne ochorenie, kde v dôsledku zápalu dochádza k postupnému lokalizovanému úbytku myelínu a následnému narušeniu prúdenia nervového vzruchu cez postihnuté nervy. Poškodenie býva trvalé. Naše telo je síce schopné spontánne remyelinizovať nervy, ale u pacientov s SM je tento proces narušený, prípadne nenastáva vôbec. Následkom býva rad neurologických problémov.

Aké typy poznáme?

1. Relaps - remitujúca MS (RRMS): Asi 80 až 85 % pacientov je primárne diagnostikovaných touto formou. Dá sa povedať, že je teda najbežnejšia, aj keď sa niekedy diagnóza môže zmeniť na iné formy. Pacienti s touto formou majú tzv. ataky. Striedajú sa tu relapsy, kedy pacient pociťuje zhoršovanie symptómov alebo pribúdajú nové (trvá pár dní až mesiacov), s remisiami, kedy pacient žije asymptomaticky (mesiace až roky).
2. Primárne progresívna SM (PPMS): Postihuje asi 10 až 15 % pacientov. Táto forma je bez prítomných relapsov a remisií. Dochádza k pomalému, ale konštantnému zhoršovaniu symptómov. Príznaky sú rôznej intenzity.
3. Sekundárne progresívna SM (SPMS): Často býva pokračovaním RRMS. Ak nie je liečená, tak až 50 % pacientov prejde do tejto progresívnej formy do 10 rokov. Nie sú tu už prítomné dramatické zmeny symptómov, ale ochorenie pomaly a konštantne napreduje. Niekedy môže dôjsť k relapsom, ktoré ale neúplne remitujú (aktívna forma) alebo nedochádza k relapsom vôbec (neaktívna forma).

Toto sú základné formy, ale existujú rôzne stupne intenzity zhoršovania príznakov a progresu choroby. Poznáme fulminantnú formu (Marburg), ktorá sa rapídne zhoršuje počas prvých 5 rokov od diagnózy. „Neaktívnu“ formu, kde v priebehu prvých 15 rokov nedochádza k zhoršovaniu, následne ale zväčša progreduje. Niekedy dokonca SM po rokoch spontánne spomalí progres, je to však skôr ojedinelá forma.

Predzvesťou roztrúsenej sklerózy môžu byť:

• Klinicky izolovaný syndróm (CIS): Ide tu o symptómy, ktoré sa objavia po prvýkrát a odznejú. Majú však súvis so sklerózou multiplex. V tomto prípade sa nedá ešte diagnostikovať SM, ale ak sa potvrdí nález po vyšetrení magnetickou rezonanciou (MRI), tak je pravdepodobné (70%), že sa SM naplno rozvinie.
• Rádiologicky izolovaný syndróm (RIS): Toto je prípad, kedy sa u pacienta po vyšetrení MRI ukážu na snímku znaky SM, pričom pacient nepociťuje žiadne symptómy a vyšetrenie bolo robené z iných príčin.

Aké sú príznaky?

Príznaky sklerózy multiplex a ich miera zastúpenia sa líši od pacienta k pacientovi. Záleží na tom, ktoré nervy sú postihnuté a kde presne sa nachádzajú zápalové ložiská, ktoré ničia ochranný nervový obal - myelín. Medzi bežné príznaky, ktoré však nemusia nevyhnutne postihovať každého, patria:

• Obmedzená motorika a koordinácia pohybov – Objavuje sa hlavne pri postihnutí nervov v mozgovom kmeni a mozočku, môžu nastať problémy s chôdzou až úplná neschopnosť pohybovať sa. S tým sú spojené aj závraty (vertigo) a tras (tremor).
• Svalové problémy – Môže dochádzať ku kŕčom, tuhnutiu svalov a celkovej telesnej slabosti a následnému vyčerpaniu.
• Abnormálne zmeny citlivosti – Väčšinou sa objavia ako prvé príznaky, obyčajne laterálne na jednej strane tela. Dochádza k nim pri porušení nervov mozgového kmeňa. Je prítomné mravčenie a pocity ako po elektrickom šoku, hlavne pri ohnutí krku smerom vpred.
• Problémy so zrakom – Jeden s prvých príznakov SM, kde je obyčajne postihnutý optický nerv jedného oka (optická neuritída). Dochádza k dočasnej strate zraku (dni až týždne). Ďalšie symptómy môžu zahŕňať farbosleposť, dvojité videnie, zahmlené videnie, bolesť pri pohybe očí, záblesky svetla a neovládateľné pohyby oka.
• Bolesť -  Väčšinou ide o neuropatickú bolesť akou je pálenie, pocit ihličiek alebo sťahov.
• Kognitívne príznaky – U niektorých ľudí môže byť obmedzená schopnosť myslieť, učiť sa a plánovať, ako aj spracovávať vizuálne informácie (mapy), riešiť úlohy (matematické, puzzle) a multitaskovať.
• Narušenie funkčnosti zvieračov – Toto je pomerene častý príznak, kde dochádza k poruchám spojeným s močením a vyprázdňovaním stolice. Časté močenie, náhla potreba močiť aj v noci. V tráviacom trakte ide obyčajne o zápchu. Oba príznaky sú spojené s nepríjemnou inkontinenciou.
• Erektilná dysfunkcia – U mužov so SM je pomerne častým príznakom znížené libido. U žien je problém s dosiahnutím orgazmu a so suchosťou slizníc.
• Problémy s rečou a prehĺtaním – Dochádza k problémom s artikuláciou a reč môže byť nezreteľná. Prijímať jedlo v tuhej forme sa môže stať obtiažne. Dochádza k tomu pri poškodení hlavových nervov.

Aké sú rizikové faktory?

Vek: Väčšinou postihuje ľudí vo veku od 20 do 40 rokov.

Pohlavie: U žien je prevalencia vyššia až 3 násobne.

Rasa: Vyššie riziko je na strane bielej rasy.

Fajčenie: Fajčiari majú vyššiu pravdepodobnosť opakovaného výskytu príznakov spájaných so SM.

Nedostatok vitamínu D: Spojené s klimatickým pásmom, čím menej slnečného svetla, tým väčšia pravdepodobnosť výskytu SM.

Genetika: Ľudia s prítomnosťou špecifického génu na chromozóme 6p21 majú zvýšené riziko SM.

Infekcie: Vírus mononukleózy môže prispievať k vzniku SM.

Obezita: Hlavne u detí a mladých žien je spájaná so zvýšeným rizikom SM.

Ako sa diagnostikuje skleróza multiplex?

Roztrúsená skleróza je ochorenie, ktoré keď je diagnostikované v skorom štádiu, je lepšie zvládateľné a dá sa upraviť progresia. Je to však aj v dnešnej dobe nevyliečiteľná choroba a teda liečba zahŕňa zmiernenie príznakov a spomalenie nástupu nových a vážnejších. Symptómy SM sú zhodné aj s inými neurologickými ochoreniami a teda diagnostika býva často zdĺhavá. Zodpovedný odborník je v tomto prípade hlavne neurológ.

Na základe rozhovoru a fyzických testov je pacient odporučený na magnetickú rezonanciu (MRI), kde sa zobrazia detaily centrálneho nervového systému a neurológ v spolupráci s rádiológom stanovujú diagnózu. Pokiaľ sú prítomné znaky SM, je možná aj lumbálna punkcia, teda odber mozgovo-miešneho moku z bedrovej časti miechy, kde neurológ stanovuje prítomnosť špecifických imunoglobulínov typu G. V prípadne stále nejasnej diagnózy, sa pacient môže podrobiť testu elektrickej aktivity mozgu a miechy.

Aká je liečba?

Keďže ide o nevyliečiteľnú chorobu, terapia je založená na zvládaní symptómov a ich úprave, zabráneniu častých relapsov a spomaleniu progresie.

Prvá vec, ako už býva zvykom, sú režimové opatrenia. Strava má obsahovať hlavne zeleninu, ovocie, celozrnné potraviny, málo cukrov a ťažkých tukov. Dôležitá je fyzická aktivita, aby sa svaly udržiavali v kondícii a teda aeróbne cvičenia, silové tréningy a cvičenia na zvyšovanie flexibility. Vynechať alkohol a fajčenie a starať sa aj o svoje mentálne zdravie, pretože táto choroba môže mať výrazný vplyv na vznik depresie a úzkosti. Netreba tomu však podliehať, dobrým zvykom je poradiť sa s neuropsychológom.

Podávajú sa lieky, ktoré modifikujú progresiu choroby (DMT). Sú to zväčša interferóny beta, imunomodulátory (glatirameracetát, teriflunomid, dimetylfumarát). Tieto znižujú výskyt relapsov. Ak je liečba nedostatočná, tak sa prechádza na imunopreparáty 2. línie (natalilzumab, kladribín, fingolimod a iné), ktoré sú silnejšie, ale majú zároveň viac nežiadúcich účinkov. Existujú vo forme tabliet alebo injekcií.

Ak sú u pacientov prítomné výrazné ataky, môžu sa krátkodobo predpísať kortikosteroidy, ktoré sú výrazne protizápalové a spomaľujú tak ničenie myelínu nadmernou zápalovou reakciou imunitného systému.

Z voľnopredajných liekov a výživových doplnkov je vhodné užívať prípravky na podporu remyelinizácie nervov (hoci účinnosť je obmedzená) kao je Remyelin alebo Revitanerv Strong. Prípadne vitamíny skupiny B na liečbu neuropatie Milgamma N alebo Neurobion. Ďalej je dôležité dopĺňať vitamín D, antioxidanty a probiotiká.

V súčasnosti sa čoraz viac, aj v štúdiách, ukazuje pozitívny vplyv CBD na progresiu ochorenia. Je tu potrebné ďalšie skúmanie, ale sú tam náznaky, že nepsychoaktívny kanabidiol (CBD) pomáha kontrolovať zápal, bolesť, svalovú stuhnutosť, úzkosť a depresie.

Vitamín D

Probiotiká